Svojim podriadeným dôveruje a nemá problém delegovať na nich veľkú časť právomocí. Za normálne považuje, keď sú na pracovisku neformálne vzťahy a zamestnanci nemajú problém za ním hocikedy prísť. JOZEF BARTA, generálny riaditeľ UniCredit Bank Slovensko.
Keď sa šéfa UniCredit Bank opýtate, čo je preňho najväčším uznaním, odpovie, že sú to slová, ktoré mu raz niekto povedal pri rozlúčke: Veľmi ste ma prekvapili, že ste taký normálny.
Svojim podriadeným dôveruje a často na nich deleguje veľkú časť právomocí pri rozhodovaní. „Spolieham sa na nich a nekontrolujem každý detail ich práce. Nemám dokonca s nimi ani pravidelné stretnutia. Niekedy svojho podriadeného vidím päťkrát do týždňa a niekedy ho dva týždne nevidím. A verím mu. Keď niečo potrebuje, príde za mnou sám.“
Pripúšťa, že sú rozhodnutia, ktoré nemôže delegovať nižšie. Určite chce mať konečné slovo pri rozhodovaní o veľkých úverových transakciách a rovnako pri dôležitých personálnych otázkach. Minimálne chce mať kontrolu nad tým, kto bude na pozícii riaditeľa zásadnej divízie v banke.
Čo by rád delegoval na niekoho iného, no nie vždy je to možné, je prepúšťanie ľudí. „No aj to patrí k práci. Vtedy treba byť úprimný a otvorený a jasne pomenovať problém.“
Prvý dojem klame
Prvé skúsenosti s rozhodovaním získal na Harvardovej univerzite. Dostal sa tam podľa vlastných slov na základe náhody po revolúcii. „Bol rok 1990 a ja som nevedel počítač ani obsluhovať. Vedel som síce anglicky, ale nevedel som, čo skratka MBA - Master of Business Administration znamená. Mal som obrovské šťastie, že sme sa tam hlásili z vtedajšieho Československa len traja.“ Dostal sa tam na plné štipendium.
Keď sa šéfa banky pýtame na jeho slabé stránky, odpovedá, že sú to osobné pohovory pri výbere nových spolupracovníkov. „Môj prvý dojem ma väčšinou sklame.“ Nemá rád ľudí, ktorí sa boja zobrať na seba zodpovednosť a urobiť rozhodnutie, lebo sa obávajú následkov. „Na tých som doslova alergický.“ V riadiacej pozícii je podľa neho vždy lepšie urobiť rýchle rozhodnutie ako žiadne. Ale keď rozhodnutia nerobíte, zarábate si na problémy.
Telekomunikačná minulosť
Kariéru začínal v pražskej pobočke investičnej banky Credit Suiss First Boston. Po šiestich rokoch sa rozhodol vrátiť na Slovensko. Ponuku od EuroTelu, ktorý bol v tom čase v ťažkostiach, bral ako výzvu. „Médiá nám vyčítali, že sme vylobovali, aby Dzurindova vláda nepustila na trh tretieho operátora. Ale nikto nevedel povedať, kto ním mal byť. Vtedy naozaj žiadna prihláška neprišla.“
Hovorí, že je to preto, lebo Slovensko nebolo v tom čase zďaleka v takej situácii ako dnes a trh nebol príliš zaujímavý pre zahraničných hráčov.
Keď odišiel z EuroTelu, na jeden rok si dal pauzu. Potom prišla ponuka od klasického „lovca lebiek“, aby viedol UniBanku. „Povedal som si, že už by bolo načase ísť opäť do práce. Dohodli sme sa rýchlo.“
Riadenie banky v čase krízy
Po prepuknutí finančnej krízy sa v spôsobe riadenia banky toho veľa nezmenilo. Akurát v posledných týždňoch viac komunikoval nielen so zamestnancami, ale aj s akcionármi. Tí sa viac zaujímajú aj o poskytnuté úvery najmä v oblasti financovania developerských projektov. Barta si myslí, že problém developerov by na Slovensku prišiel tak či tak.
„Niektoré segmenty trhu boli bublinou. Mám na mysli predovšetkým super luxusný segment v Bratislave. Projekty, ktoré sú na Slovensku rozostavané, rátajú s tým, že je bežné si kúpiť byt za 20 alebo 30 miliónov korún. No to nie je bežná vec.“
Finančná kríza ovplyvnila však niektoré rozhodnutia banky najmä v oblasti oceňovania úverového rizika. Predpovede o spomalení hospodárskeho rastu naznačujú, že nie každý projekt bude mať zaručenú šancu na úspech.
„Aj na základe signálov, ktoré dostávame z pobočiek, sa obávam, že budeme radi, keď slovenská ekonomika bude v budúcom roku aspoň mierne rásť. Predpokladáme, že budúci rok sa zvýši aj miera nesplácaných úverov a banka si musí na to vytvoriť nejaké rezervy.“
Viac na www.leaders.sk
