BRATISLAVA. Bez zbytočných prieťahov a v prípade malých detí ešte rýchlejšie. Taká je predstava verejnosti, ale aj ministra spravodlivosti Štefana Harabina za HZDS o rozhodovaní súdov. Pani Jana, ktorá spolu s manželom žije neďaleko Považskej Bystrice, vie, že niektoré súdy si rýchle rozhodovanie vysvetľujú po svojom.
Na to, aby súdy rozhodli, že môžu dostať štvorročného chlapca do pestúnskej starostlivosti, čakajú už vyše pol roka. To si súdy doteraz iba presúvali ich spis a ani nezačali konať.
„Deviateho mája sme dostali súhlas na vykonávanie pestúnskej starostlivosti. Hneď som napísala žiadosť na súd,“ hovorí Jana. Najskôr čakala mesiac, čo sa bude diať. Okresný súd v Pezinku, pod ktorý spadajú biologickí rodičia chlapca, neodpovedal. Keď zatelefonovala, sľúbili, že sa na to „pozrú“.
Po ďalšom mesiaci, pri ďalšom telefonáte, jej už pezinský súd oznámil, že ak má konať, musí mu to odobriť Okresný súd Bratislava II, pod ktorý zase spadá chlapec. Bratislavský súd s tým súhlasil v auguste. Odvtedy sa nič nedialo.
Jana volala na súd v Pezinku takmer každý deň, až sa dozvedela, že pezinský súd už s prenesenou príslušnosťou nesúhlasí. Dôvodom bolo, že dieťa býva u manželov, a teda by mal rozhodovať súd v Považskej Bystrici. No chlapec je len na návštevnom pobyte, oficiálne má trvalé bydlisko v Bratislave a biologickí rodičia stále spadajú pod Pezinok.
Takmer rezignovali
„Prečo súdu v Pezinku trvalo takmer polroka, kým zistil, že nemá o tom vôbec rozhodovať?“ pýta sa Jana. Spis skončil na Krajskom súde v Bratislave, ktorý má rozhodnúť, aký súd môže v tomto prípade konať.
Jana priznáva, že keby už nemali chlapčeka doma, tak od toho ustúpia. Nielen pre stres z komunikácie so súdmi. Kým súd nerozhodne, nemajú nárok na žiadne dávky. Ak chlapec ochorie, nemôže s ním ostať doma ako s členom rodiny. Jediná možnosť je zobrať si dovolenku, ale tú si už Jana pre časté chlapcove choroby vyčerpala.
Ministerstvo spravodlivosti neodpovedalo, čo si o presúvaní spisu v Pezinku myslí. Odvoláva sa na zákon, podľa ktorého zisťovanie príslušnosti nemôže byť na úkor vybavenia veci v zákonnej lehote. Do polovice októbra mali súdy na rozhodnutie o maloletých celý rok, teraz už iba šesť mesiacov.
Štatistika ministerstva spravodlivosti ukazuje, že súdy o pestúnskej starostlivosti rozhodujú dlhšie. Hoci sa za posledné tri roky priemerná dĺžka konania znížila, za prvých šesť mesiacov tohto roka to stále trvalo viac – 7,7 mesiaca.
„Je na účastníkoch konania, aby sa domáhali rozhodnutia v primeranej lehote a bez prieťahov na príslušnom súde,“ odkázal manželom hovorca ministerstva Michal Jurči.
Brzdení justíciou
Natália Blahová z Asociácie náhradných rodín hovorí, že súdne prieťahy sú v takýchto konaniach bežné. Problém vidí v tom, že mnohí sudcovia nie sú v problematike zorientovaní a neuvedomujú si, ako je ich rozhodnutie akútne. Riešením by mohli byť detské senáty, ktoré by sa venovali len tejto téme.
Minister Harabin podľa Blahovej už pred rokom sľúbil, že takéto prípady bude radikálne riešiť. Súdy však stále rozhodujú pomaly a žiadatelia to musia znášať. „Väčšina z nich je takých, že z procesu neodídu, lebo dieťa videli alebo ho majú doma. Stávajú sa z nich vazali systému,“ hovorí Blahová.
