BRATISLAVA. Na včerajšej konferencii v Bratislave o spoločnej energetickej politike únie sa hovorilo aj o ochrane sociálne slabších vrstiev pred vysokými cenami energií. Šéf slovenského regulačného úradu Jozef Holjenčík pred kolegami obhajoval svoj úrad.
Podpredseda českého regulátora Blahoslav Němeček si totiž na koniec svojej prednášky nechal porovnanie Česka a Slovenska. Vyšlo mu z toho nielen to, že slovenský trh je menší a menej transparentný, ale aj, že regulácia na Slovensku je pod väčším politickým vplyvom.
„Uvidíme u nás pred voľbami, trochu sme zoranžoveli,“ zažartoval na margo nedávnych politických úspechov socialistickej ČSSD v krajských a senátnych voľbách.
Ako zdroj informácií o politickom vplyve Němeček uviedol médiá. Tento argument použil na obranu Holjenčík. Médiá totiž podľa neho informáciu takto podávajú.
Premiér Robert Fico pritom už dlho hovorí o tom, že energetické monopoly zdierajú slovenské domácnosti. Samotné SPP chcel už dodatočne zdaniť, vyvlastniť či kúpiť naspäť.
Česi: Investori sa môžu zľaknúť
Němeček však vidí vážne riziká v prosociálnej regulácii. Dnes sú o to väčšie, lebo potrebujeme investovať do stavby nových zdrojov na výrobu elektrickej energie. Investori totiž potrebujú mať istotu, že sa im vrátia ich investície. Dôležité sú podľa Němečka v tomto smere signály, „že sa má tovar predávať za cenu, ktorá napríklad ani nekryje náklady na jeho výrobu“.
Predseda rakúskeho regulačného úradu pre energetiku Walter Boltz pripustil, že regulačné opatrenia, ktoré sledujú najmä sociálnej ciele, sú prijateľnejšie ako krátkodobé opatrenia.
„Jedna vec je, keď sa také rozhodnutie prijme na pol roka či na rok a iná vec je, keď sa takáto politika prijme a uzákoní. To sú vždy dlhodobé procesy,“ povedal Němeček.
Sociálnej politiky nášho regulačného úradu sa zastal István Pataki, podpredseda Maďarského úradu pre energetiku. „Ceny elektriny a plynu zvyšujú počet zraniteľných zákazníkov,“ povedal. Spomenul prieskum spred niekoľkých rokov, podľa ktorého v Maďarsku 25tisíc domácností odpojili, lebo si neplatili účty.
Holjenčík tvrdí, že úrad začal využívať to, čo mu umožňuje európska legislatíva. Úlohou úradu je nájsť férovú cenu, teda „nejakú rovnováhu medzi tým, čo si želá účastník trhu, teda dodávateľ, a čo si želá zákazník, alebo, čo je zákazník ešte schopný uniesť,“ povedal.
Sociálnu politiku má robiť ministerstvo práce
Ochrana zraniteľných skupín by podľa ekonóma Svetovej banky pre Slovensko Antona Marcinčina nemala byť záležitosťou energetického regulátora. „Vždy je dobre pozerať sa na sociálne dosahy zvlášť a zamerať sa na kompenzáciu sociálnych dosahov presne na tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú postihnuté,“ povedal. A to je úlohou ministerstva práce a nie regulačného úradu.
Podľa Marcinčina by sa regulácia v energetike mala zamerať na samotné odvetvie, efektívnosť výroby a investície.
Slovenský regulačný úrad v poslednom čase pracuje na viacerých krokoch, ktoré majú zákazníkom priniesť nízke ceny. V rámci všeobecného hospodárskeho záujmu má stanoviť ceny, za ktoré má SPP predávať plyn teplárom, ktorí vyrábajú teplo pre domácnosti.
Na regulované ceny pre časť svojej produkcie čakajú aj Slovenské elektrárne. O tom, koľko má stáť plyn na výrobu tepla pre domácnosti, je už rozhodnuté, zatiaľ je to však neznáme. Kým plynie lehota na odvolanie sa pre Slovenský plynárenský priemysel, nie je rozhodnutie regulačného úradu právoplatné.
