Ste najmladším hráčom na slovenskom trhu, prečo ste sa sem rozhodli vstúpiť?
„V čase, keď sme prichádzali na trh, bol už na sto percent obsadený. Ale nevstupovali by sme, keby sme si nemysleli, že je ešte možnosť priniesť niečo, čo tu ešte nebolo.“
Podarilo sa?
„Mali sme skvelý začiatok, dosiahli sme hneď päťpercentný podiel na trhu napriek tomu, že sme prišli, keď už bol obsadený. Toto je veľmi nezvyčajné, obvykle by ste vstúpili, keby bol obsadený maximálne na 20 až 40 percent. Aby sme na takomto trhu uspeli, bolo dôležité, aby tu bolo správne prostredie.“
Plní O2 na Slovensku plány?
„Na každom trhu by sme chceli mať väčší podiel a aby sa aj ďalej rozvíjal. Ak sa ma spýtate na anglický trh, poviem to isté. A to isté poviem o Írsku, Nemecku, Česku aj Slovensku. Slovensko však má určité špecifiká v prostredí, ktoré nám nepomohlo tak, ako sme si predstavovali.“
Čo tým myslíte?
„Poukázal by som na tri veci. Keď si zákazník v Írsku chce preniesť svoje staré telefónne číslo k novému operátorovi, trvá to dve hodiny. V Anglicku sú to štyri hodiny a európsky priemer je pod päť dní, ale na Slovensku to trvá 21 dní. Druhá vec sú prepojovacie poplatky za hovory do inej siete. Na Slovensku je to viac než 11 eurocentov (3,31 koruny) za ukončenie hovoru do inej siete. To je zhruba 40 percent nad európskym priemerom a asi 60 percent nad úrovňou, ktorú chce mať na trhu eurokomisárka pre telekomunikačný trh Viviane Redingová. Tiež sa treba pozrieť do cenníkov našich konkurentov. T-Mobile a Orange účtujú dvaa polnásobne viac za volania do iných sietí než do vlastnej. Zákazníkov však zaujíma, koľko zaplatia za volanie vo vlastnej, ako aj do cudzej siete.“
Prečo elektronický prenos čísla dlhýčas vôbec nebol možný?
„Systém bol pripravený už v júli minulého roka. T-mobile a Orange však neboli schopní zapojiť sa až do mája tohto roku.“
Aj dnes je počet prenesených čísel limitovaný.
„Je to 200 čísiel denne, čo je blízko dopytu zákazníkov. Záujem však rastie. Problém s kapacitou nie je technický, ale iba administratívny. Podmienky navyše sťažujú konkurenti aj tým, že prenos čísla k inému operátorovi ešte aj spoplatnia. Volá sa to poplatok za zrušenie.“
Čo hovoríte na slovenského regulátora – Telekomunikačný úrad?
„Môžem povedať len toľko, že z hľadiska prenositeľnosti čísla, ako aj výšky prepojovacích poplatkov slovenský trh zaostáva za ostatnými. Otázkou je, čo v tomto smere urobí národný regulátor a čo sa urobí z európskej perspektívy.“
Hovorí sa o nás v Bruseli?
„Jediné, čo môžem povedať, je, že sa hovorí o prepojovacích poplatkoch. Eurokomisárka pre telekomunikačný trh Redingová povedala, že prepojovacie poplatky na Slovensku patria v rámci únie do hornej tretiny. Slovensko sa tak stalo určitým varovným príkladom.“
Čo sa deje na Slovensku?
„Prebiehajú diskusie medzi mobilnými operátormi, ich obsah je však tajný. Náš postoj je jasný, tieto poplatky musia ísť dole. Tam, kde sú tieto poplatky vysoké, v priemere zaplatia viac zákazníci, pretože operátori účtujú viac.“
Čo ak sa operátori nedohodnú?
„Na iných trhoch je bežné, že keď sa operátori nedohodnú, regulátor zasiahne dosť tvrdo – to odráža aj moju zásadu: Ak môže rozhodnúť trh, v poriadku. Ak nemôže, potom musí nastúpiť regulátor.“
Ako postupovali regulátori iných krajín v podobných prípadoch?
„Napríklad v Anglicku pôsobí päť operátorov. Keď prišiel posledný, zhruba pred piatimi rokmi, už pri vstupe na trh sa znížili prepojovacie poplatky o 25 až 30 percent. V Česku, keď na trh prichádzal tretí operátor Oskar, znížili sa poplatky o polovicu.“
Vy ste počítali so situáciou, aká na Slovensku je?
„Predtým, než sme prišli, rozprávali sme sa s regulátorom, ako si predstavujeme prostredie otvorené konkurencii. Ani tu nemôžem prezradiť podrobnosti, keďže ide o dôverné rozhovory. Nie sme v takej silnej pozícii, ako sme si pri vstupe na trh predstavovali, takže sme dosť nespokojní.“
Aké telekomunikačné produkty majú podľa vás budúcnosť?
„Na všetkých trhoch vidíme, že viazať zákazníka na 18 mesiacov či dva roky je stále menej bežné, lebo klienti chcú viac flexibility, aby si mohli kúpiť to, čo chcú, a tam, kde chcú. Na to kladiem dôraz. Dôkazom je napríklad aj to, že neviažeme kúpu mobilu so zmluvou s O2. Predaj kariet bez telefónu je dosť rozšírený po celom európskom trhu. Všimli sme si, že veľa ľudí má telefóny z predchádzajúcich zmlúv. Ak chcú telefón, môžu ho splácať finančnej spoločnosti, ale nemajú žiadny záväzok zostať u nás napríklad dva roky.“
Osvedčilo sa to na iných trhoch?
„Tam, kde sa to zaviedlo, je to veľmi úspešné. V Anglicku napríklad tvoria 35 percent trhu s paušálmi len sim karty.“
Teraz prichádza kríza, čo to znamená pre plány O2?
„Všímame si, ako to mení správanie zákazníkov a ich každodenný život. Mobilné telefóny sú však ďaleko za tovarmi ako dovolenky či šatstvo, kde sa prejavuje kríza. Takže v tomto je to relatívne dobré. Sme odolní, ale nie imúnni. Prirodzene, že investície, ktoré sme plánovali, si teraz dvakrát premyslíme, či je to správne miesto a správny čas na investovanie. Vždy sa pozerám na potenciál trhu. A či sme zastavili investície? Absolútne nie. Na budúci rok preinvestujeme zhruba toľko čo tento rok.“
Koľko na Slovensku?
„Je zrejmé, že na Slovensku musíme rásť nad päť percent. Potrebujeme však aj lepšie podmienky.“
Ako dlho ste ochotní čakať?
„Ak nedospejeme k dohode, regulátor bude musieť rýchlo konať.“
A keď to tak nebude?
„Budeme sa s ním musieť veľmi vážne porozprávať.“
Je riziko, že zasiahne Brusel?
„O tom, že zasiahne, niet pochýb. Nebude sa to týkať len Slovenska. Povedia, že všetky krajiny musia dostať prepojovacie poplatky na určitú úroveň.“
