BRATISLAVA. Regulačný úrad je hermeticky uzavretý pred návrhmi na zvyšovanie cien energií. Včera zamietol druhý návrh Slovenského plynárenského priemyslu na zvýšenie cien plynu pre domácnosti.
Regulátor v stanovisku tvrdí, že „návrh nie je doložený takými podkladmi, na základe ktorých by bolo možné objektívne posúdiť oprávnenosť a opodstatnenosť zmeny rozhodnutia.“
Plynári zas argumentujú, že z Ruska kupujú plyn stále drahšie. Ak jeho cena nepôjde hore, budú v strate.
Fico si s regulátorom rozumie
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tak vyhovel premiérovi Robertovi Fico, ktorý návrh plynárov už predtým nazval „šialeným“. Viackrát tiež vyhlásil, že by nenásytné SPP rád odkúpil naspäť, ak sa mu máli jeho 17-miliardový zisk. O tom, či plynári majú, alebo nemajú pravdu, mal podľa neho rozhodnúť nezávislý regulačný úrad. Ten sa do premiérovho vkusu trafil už viackrát.
Najprv totiž plynári navrhovali zvýšiť ceny plynu od 1. októbra o 15,8 percenta, čo im regulátor zamietol. SPP však trval na svojom a požiadal o takmer 20percentné zdraženie pre domácnosti. Platiť vyššie sadzby sa tak malo začať 3. novembra. Ani tento návrh cez úrad teda neprešiel.
A tak plynárňam, ktoré ovládajú nemeckí a francúzski akcionári, už dochádza trpezlivosť.
SPP: Zvážime právne kroky
„SPP sa domnieva, že úrad pri rozhodnutí nezohľadnil ekonomické fakty zdôvodnené predloženými dokumentmi. Spôsobí tak spoločnosti stratu pri predaji zemného plynu domácnostiam,“ píše sa v stanovisku firmy.
Predstavitelia spoločnosti hovoria o miliarde a tentoraz si záujmy zrejme budú obhajovať tvrdšie: „Po dôkladnej analýze rozhodnutia zvážime právne kroky na ochranu svojich práv.“ Firma však kroky, ktoré zvažuje, nechcela konkretizovať. Podľa SPP platia naše domácnosti za plyn najmenej z krajín V4 a aj v rámci Európy patria medzi najlacnejšie. Na Slovensku tiež zdražel plyn naposledy v novembri minulého roka, ale o tri mesiace znova zlacnel.
Regulačný úrad je podľa zákona povinný pri svojich rozhodnutiach sledovať nielen oprávnené náklady, primeraný zisk, ale aj návratnosť investícií. To prestane platiť, ak sa firma na základe rozhodnutí štátu dostane do straty.
Za plyn sa viac platí prakticky v celej Európe. Ruskému plynárenskému gigantu Gazpromu sa tak výrazne zvyšujú zisky. Cena plynu vychádza z trhových cien ropy a ropných produktov. Chybou je podľa plynárov aj predpoklad úradu, že barel ropy mal stáť tento rok v priemere 78 dolárov. „Reálna priemerná cena od začiatku roka je asi 110 dolárov za barel,“ píše sa v stanovisku SPP. Neobstojí ani argument, že dnes cena ropy klesá. „Ak už úrad nechce vychádzať z kalkulácií firmy, tak by mal aspoň z úradnej povinnosti zohľadniť rast nákladov,“ tvrdí spoločnosť.
