Ste editorom islandskej televízie Channel 2 News, ako z vášho pohľadu Islanďania reagujú na krízu?
„Sú veľmi nervózni, boja sa, čo bude ďalej. Teraz musia len čakať, či prevzatie troch bánk islandskou vládou a ich reorganizácia zaberie a ekonomika bude ďalej fungovať“.
Čoho sa najviac boja?
„Stratili veľa svojich úspor, ktoré mali nainvestované v týchto bankách, veľa z nich je v ťažkej životnej situácii. Pýtajú sa, sú moje peniaze v bezpečí? Čo sa stane s tým, čo som investoval do akcií či špeciálnych portfólií? Prežije môj zamestnávateľ? Udržím si prácu a budem schopný platiť svoje účty?“
Čo robia ľudia, aby ochránili svoje peniaze sami, vyberajú ich z bánk?
„Nie vo veľkých skupinách, ale začali to robiť. Sú limity, koľko môžu vybrať. Okrem toho boli však vo štvrtok zatvorené pobočky trhovej dvojky Landsbanky. Dnes jej totiž menili manažérov a celkovo sa v banke vymení asi tretina ľudí.“
Prečo? Banky údajne svojím extrémnym zadlžením neporušili zákon.
„V zásade ho neporušili. Niektorí ľudia si však myslia, že ich vedenie zlyhalo. Keď videli, že sa niečo deje, mali konať. Viacerí upozorňovali už skôr, že problémy môžu prerásť dokonca do takých scenárov, aký vidíme dnes, ale ignorovali ich.“
¶Čo si myslíte vy, ako sa to mohlo stať?
„Aj my sa čudujeme, ako sa to mohlo stať. Ľudia sa hlavne nepýtali na základnú otázku: Odkiaľ sa všetky tie peniaze nabrali? Na to nikdy nebola jasná odpoveď. Ľudia sa mali pýtať, aj vláda sa mala pýtať.“
Myslia Islanďania aj na možný bankrot štátu?
„Myslia na to, ale štát urobil v posledných dňoch veľa krokov, aby k tomu nedošlo. Ľudia určite veria, že k tomu nedôjde. Štát sám osebe nedlhuje veľa peňazí, ale bude, keďže prevzal zodpovednosť za tri banky. Vláda inak doteraz fungovala veľmi hladko.“
Čo sa preto chystá urobiť najbližšie?
„Dnes mala vláda odhaliť (štvrtok) detaily, čo presne sa malo diať. Bol tu tiež tlak na centrálnu banku, aby znížila úrokovú sadzbu. Bola totiž nádej, že to bude predmetom oznámenia, ale nakoniec o tom na tlačovej konferencii nepadlo nai slovo.“
Čo si o centrálnej banke myslia samotní Islanďania?
„Je tu silný tlak na odvolanie jej predstaviteľov. Obviňujú ju za to, čo sa dnes deje, lebo nezakročila. Od tlačovej konferencie sa očakávalo, že sa povie niečo aj v tomto zmysle, ale tiež sa nestalo.“
Okrem centrálnej banky už Islanďanov ďalšia zodpovednosť netrápi?
„Áno, ľudia, ktorí stáli za bankami a zarobili na nich milióny či trilióny. Podľa Islanďanov by mali byť stíhaní, ak sa preukáže, že urobili niečo zlé.“
Dochádzajú Islanďanom nervy?
„Islanďania vo všeobecnosti nie sú ľudia, ktorí by verejne prostestovali, či inak dávali najavo svoju nevôľu. Avšak dnes, keď sa rozprávate s priateľmi či rodinou, sú nahnevaní. Stačí počuť, o čom a ako sa rozprávajú.“
Vráťme sa naspäť k ich problémom. Údajne sú zvyknutí žiť na dlh.
„Posledných pár dní bolo aj na to, aby zmenili svoj postoj. Boli totiž veľmi zadlžení hypotékami a ďalšími možnými pôžičkami na autá, kreditné karty či iné. Ich splátky sa však zdvojnásobili, aj strojnásobili v priebehu niekoľkých mesiacov. Islandská koruna sa totiž veľmi oslabila.“
Čo to znamená pre ich hypotéky?
„Predtým tu fungoval Fond bývania. Ľudia si preto od bánk požičiavali len zhruba 30 percent toho, čo na svoje bývanie potrebovali. V roku 2004 však začali banky poskytovať hypotéku na 100 percent nehnuteľností. Ľudia si ich začali brať a veľmi často v zahraničných menách ako euro, jen, švajčiarsky frank, ale aj britská libra a podobne.“
Kam tým smerujete? O koľko sa Islanďanom predražili hypotéky?
„Na to, aby si kúpili jednu britskú libru, musia zaplatiť viac islandských korún. Napríklad pred dvoma týždňami som bol v Londýne a za jednu libru som platil 160 našich korún. Včera by som zrejme zaplatil 400 korún, čo je viac než dvakrát toľko.“
Čo s tým mieni urobiť vláda?
„Práve na štvrtkovej tlačovej konferencii vláda povedala, že tie banky, ktoré ešte nie sú pod štátnou kontrolou, budú musieť hypotéky v cudzích menách zmraziť.“
Zmraziť splátky?
„Áno.“
Kedy a ako?
„To je zatiaľ niečo, čo je v štádiu príprav. Podľa vlády sa začína ešte len pripravovať spôsob, ako to urobiť.“
Možno ochránia niektorým Islanďanom hypotéky, ale čo ich penzie?
„V každom prípade je isté, že niektoré penzijné fondy stratili veľa peňazí následkom prevzatia bánk vládou. Koľko to je, zatiaľ nikto nevie. Presne sa to bude vedieť v priebehu nasledujúcich troch dní. Koľkých to postihne, tiež nie je isté. Niektoré penzie sú naviazané na štát, niektoré sčasti, iné vôbec. Niektoré sú dokonca investované do samotných bánk. Jednou z možností by však bolo aj to, aby boli penzie časťou riešenia krízy. Mali by sa totiž vrátiť peniaze investované v zámorí naspäť na Island. Ako a či sa to bude realizovať, sa tiež zatiaľ nevie.“
Čo teda majú Islanďania isté dnes?
„Svoje vklady v bankách. To vláda opakuje stále dokola. O to sa nemusia báť.“
Čo ďalšie by sa teda malo diať v najbližšom čase?
„Momentálne ľudia čakajú, čo sa bude diať každý deň. Burza bola dnes zatvorená a mala by byť až do pondelka. To je niečo, čo nasvedčuje, že rozuzlenie možno očakávať v najbližších dňoch. Ako som povedal, jednou z vecí je zmena úrokovej sadzby, ktorá by mohla mať nejaký účinok. O ďalších akciách sa zatiaľ nevie.“
Čo úver od Rusov?
„Čo vzíde zo stretnutia s ruskými predstaviteľmi, ktoré sa odohralo v utorok, je tiež niečo, na čo treba počkať. Nevieme, či sú to peniaze, s ktorými možno počítať. Vieme napríklad, že premiér bol v kontakte s ruskými reprezentantmi už toto leto. Rokovali o možnosti poskytnutia pôžičky.“
Zmetú tieto peniaze problémy Islandu zo stola?
„Sú to štyri miliardy eur (120 miliárd korún), nevieme, či to vyjde, a nemám čísla na to, aby som povedal, či je to dosť. Vieme len, že sa zaujímame o peniaze z Ruska. Bolo by to niečo, čo by nám určite pomohlo.“
