hovavých operencov do ďalekých krajín, to zasa v poslednom období pripomína skôr horor.

Oslabené lastovičky existujú už nielen v rozprávke Oscara Wilda Šťastný princ. Nezvyčajne studené počasie a dažde ich ohrozili natoľko, že v susednom Maďarsku sa ich rozhodli previezť do Afriky lietadlom. Inak by zahynuli od hladu.

V saudskoarabskom meste Jeddah zasa zhoreli na elektrickom vedení slovenské bociany. Medzinárodná konferencia BirdLife, ktorá sa začala pred týždňom v Buenos Aires, vydáva samé alarmujúce správy: až 45 percent bežných európskych druhov je na ústupe.

Náročná migrácia

Slovensko patrí stále k vtáčím „zoologickým záhradám“. Žije tu viac ako 350 druhov, hniezdi skoro 222 druhov. „Je to viac ako v susednom Maďarsku či Česku, vysoké hory stále chránia vtáky viac ako nížinné plochy, kde vplyvom poľnohospodárstva či výstavby dochádza častejšie k izolácii vtákov,“ hovorí Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene.

Sťahovavé vtáky k nám prilietajú, aby vychovali nové potomstvo a na jeseň od nás odlietajú, aby prečkali zlé podmienky na európskych hniezdiskách. Migrujú niekoľko tisíc kilometrov, kým sa dostanú na miesta často až v Južnej Afrike. „Fascinujúce je, že vtáky dokážu priletieť na svoje zimoviská v relatívne krátkom čase a často v zlých poveternostných podmienkach. Niektoré druhy sa po zimovaní každoročne vracajú do svojich hniezd, ktoré obsadzujú dlhé roky. Ich húževnatosť, pudy a inštinkty sú obdivuhodné,“ hovorí Ján Gúgh z SOS/BirdLife.

Vtáky sa dokážu orientovať na základe magnetického poľa Zeme, prípadne polohou Mesiaca a hviezd, ak migrujú v noci. Počas evolúcie vznikli aj tradičné migračné trasy, ktorými vtáky putujú. Tie sú väčšinou na miestach, kde prevládajú dobré vzdušné prúdy a uľahčujú tak náročnú migráciu.

Čo im škodí

Podobne ako kedysi kanáriky v bani avizovali únik plynov, stav vtáčej populácie dnes na celom svete signalizuje výrazne zhoršovanie životného prostredia. Aj tie druhy, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou nášho okolia, napríklad vrabce, sa začínajú vyskytovať čoraz zriedkavejšie. Za posledných 26 rokov klesla aj populácia hrdličky poľnej o 62 percent. Zo stredoeurópskych lesov sa stráca výr skalný, nad oceánmi miznú albatrosy. Aj v Austrálii za posledné štvrťstoročie zaznamenali až 81-percentné straty sťahovaných vtákoch.

Vtákom škodí predovšetkým zintenzívnenie rybolovu, rozširovanie poľnohospodárstva, chemizácia, nahradzovania prirodzených lesov monokultúrnymi plantážami. Mláďatá často hynú pod kolesami poľnohospodárskych strojov. Vtáčikom určite neprospievajú ani skiparky, úpravy vodných tokov, veľkoplošné kalamitné holoruby, dopravné stavby, postreky či skútristi a motorkári. Najohrozenejšie sú vodné a pri vode žijúce vtáky, a to pre ubúdanie mokradí.

„Môže za to činnosť tých štátnych orgánov a súkromných firiem, ktoré sa riadia ideológiou, že príroda musí slúžiť človeku,“ myslí si Ján Topercer z Botanickej záhrady z Bratislavy.

Osamelosť zabíja

Vtáky ohrozujú, samozrejme, aj prirodzené faktory, ktoré nevieme ovplyvniť. Náhle ochladenie a nástup dažďov môže spôsobiť úhyn stoviek vtákov, predovšetkým hmyzožravých. Hmyz nie je totiž počas zlého počasia aktívny. „Toto sa stalo v uplynulých týždňoch, keď náhle ochladenie a dážď zaskočili belorítky a lastovičky,“ hovorí Gúgh.

Podobnú spúšť však dokážu spôsobiť aj letné víchrice, keď môžu popadať hniezda vtákov aj s mláďatami.

„Ak vták stratí partnera, v riedko obývaných oblastiach si už ďalšieho nenájde,“ hovorí Anton. Vtáčích singlov je vraj čím ďalej tým viac. „Dochádza k izolácii jedincov, čo vedie až k vyhynutiu druhu. Nemôžeme všetko mechanicky prenášať, ale často sa zo života vtákov môžeme aj poučiť,“ dodáva Krištín.

S týmito prirodzenými vplyvmi sa však vtáky dokážu vyrovnať.

Horšie je to s faktormi, ktoré spôsobuje človek, zvlášť pri tých druhoch, ktoré žijú v blízkosti človeka. Hniezda si stavajú najčastejšie na domoch a panelákoch. Pri ich rekonštrukcii a zatepľovaní sa často likvidujú.

„Ľudia sa boja, že im do bytov môžu priniesť parazity, ale tie sú druhovo špecifické a na človeka neprejdú,“ hovorí Anton Krištín. Odporúča vtáky aj kŕmiť, najmä od decembra do februára. Na jar nám totiž na revanš pomôžu v boji proti hmyzu. Vhodné sú napríklad slnečnicové semená či proso.

Dobrou správou je, že záchrana vtákov si nepotrebuje až také veľké prostriedky, prvým krokom by však malo byť uvedomenie, aký krehký je svet našich vtáčích spoluobčanov. Ako to vyjadril Ján Uhrín, manažér pre chránené vtáčie územie v Sennom, „aby človek vedel ako pomôcť, musí veľa vypozorovať“.

Ornitologické exkurzie

„Vtáky ma bavia už preto, že sú. Sú krásne, iné ako my. Tak veľa nám môžu povedať,“ hovorí jeden z nadšených pozorovateľov vtákov Ján Topercer z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici.

Pozorovanie vtáctva - po anglicky birdwatching - si za hobby zvolili mnohí ľudia najmä v prímorských krajinách ako Anglicko, Holandsko či v krajinách Škandinávie. S ďalekohľadmi na očiach objavujú svet vtáčej ríše v divokej prírode, ale aj v parkoch uprostred veľkomiest.

Na Slovensku sa birdwatching ešte len dostáva do povedomia, z roka na rok sa však čoraz viac záujemcov pridáva k organizovaným ornitologickým exkurziám.

„Pre laika je určite obrovský zážitok prísť napríklad na miesto, kde sa v zime zlietajú tisícky severských husí, ktoré u nás trávia zimu. Znenazdajky sa z ticha objavujú z každého smeru. Všade počuť gagot a svišťanie krídel zlietajúcich sa husí, ktoré sa spájajú do veľkých kŕdľov a spoločne sadajú na miesto svojho nocovania,“ popisuje Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovensko. On sám sa k vtákom dostal už počas štúdia na univerzite, dnes sa záľuba stala jeho prácou.

„Uvedomíte si, aký je človek oproti prírode malý a bezmocný, ako málo sa vyrovná ostatným formám života, ktoré dokážu vlastnou silou prežiť často v krutých podmienkach a zvládať pre človeka neprekonateľné prekážky,“ hovorí Gúgh.

FOTO - ANDREJ CHUDÝ,

ARCHÍv SOS/BIRDLIFE

Birdwatcheri v akcii.

Európske dni vtáctva

Dnes a zajtra sa budú nadšenci v tridsiatich krajinách Európy sledovať migrujúce vtáky, ktoré budú v nastávajúcom období húfne opúšťať starý kontinent a vydávať na dlhú cestu do zimovísk až v Južnej Afrike. Podujatie nazvané Európske dni vtáctva v tomto roku koordinuje slovenská ornitologická spoločnosť BirdLife Slovensko. Po skončení akcie zozbiera a vyhodnotí výsledky pozorovaní z celej Európy, ktoré im dodajú jednotliví národní koordinátori. Po celej Európe sa očakáva účasť 50-tisíc ľudí na 1500 podujatiach, počas ktorých by sa mali pozorovať viac než tri miliónov vtákov. Tento víkend sa konajú rôzne akcie aj v slovenských regiónoch, ich zoznam nájdete na stránke www.vtaky.sk.