BRATISLAVA. Minister financií Ján Počiatek zakročil proti Fondu národného majetku. Tvrdí, že ukladaním voľných peňazí do komerčných bánk o ne pripravuje štátnu kasu.
Zákon o Štátnej pokladnici jasne hovorí, že fond je jej „klientom“ a je povinný zhodnocovať svoje „dočasne voľné peňažné prostriedky výlučne v Štátnej pokladnici“.
Porušenie zákona zo strany fondu vyšlo najavo, keď denník SME začal skúmať, prečo Fond národného majetku za prvých osem mesiacov tohto roka takmer štvrtinu z voľných osem miliárd korún uložil do J&T Banky.
Ministerstvo financií včera uznalo, že Fond národného majetku „porušuje zákon o Štátnej pokladnici,“ povedal Miroslav Šmál, hovorca rezortu. Ministerstvo proti fondu už začalo správne konanie. Ak sa porušenie zákona preukáže, Fond národného majetku môže dostať pokutu do výšky 30-tisíc eur.
Len za minulý rok fond zarobil na úrokoch v komerčných bankách vyše 556 miliónov korún, čo predstavuje zhruba 2,14 percenta z jeho príjmov. Tento rok svojimi vkladmi vylepšil aj hospodárske výsledky J&T Banke, do ktorej do augusta tohto roka vložil 1,8 miliardy korún (vyše 59 miliónov eur). Celkovo mal pritom voľných zhruba osem miliárd korún.
Fond národného majetku sa včera bránil tým, že postupuje podľa zákona o veľkej privatizácii. „Fond sa riadi predovšetkým týmto zákonom, na základe ktorého na uloženie svojich peňazí má využívať banky,“ povedala hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová.
Tvrdí, že ide čisto o legislatívny problém, a nie o rozpor medzi inštitúciami. „Nejde o neochotu spolupracovať.“ Legislatívny problém, teda to, ktorý zákon je pre fond záväzný, podľa nej už riešia právnici fondu. „Možno bude treba iniciovať zmenu niektorého zo zmienených zákonov – buď o Štátnej pokladnici, alebo o veľkej privatizácii,“ povedala Lesajová.
Investície do bánk obhajuje aj tým, že sú výhodnejšie ako úložky v Štátnej pokladnici. Faktom však je aj to, že si štát potom musí viac požičiavať na finančnom trhu a za vyššie úroky, čím sa financovanie štátu predražuje.
S bizarným stanoviskom prišiel Úrad vlády. Keď sme sa pýtali, ako hodnotí počínanie fondu, v jeho odpovedi bolo aj toto: „Keby páni Dzurinda a Mikloš nesprivatizovali všetky banky - a ešte za facku - radi by sme štátne peniaze ukladali do komerčných bánk, ktoré vlastní štát. 'Vďaka' nim to však nie je možné, hoci by to vláda či štátne inštitúcie chceli.“
Privatizáciu bánk mala na starosti prvá Dzurindova vláda a osobitne ministerstvo financií, ktoré viedla nominantka SDĽ Brigita Schmögnerová. SDĽ sa zlúčila so Smerom.
Privatizáciu bánk ekonómovia hodnotia ako kľúčový krok pri stabilizácii ekonomiky a na zastavenie tunelovania.
Podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš povedal, že nervozita Roberta Fica pramení z toho, že banky, ale aj energetické podniky vlastnia strategickí zahraniční investori. Práve to je prekážkou, aby sa v bankách zopakovala situácia z čias Mečiarových vlád. „Tie poskytovali úvery ľuďom blízkym vláde,“ povedal Mikloš.
Podľa jeho slov opozícia v Dozornej rade Fondu národného majetku opakovane upozorňuje, že voľné peniaze fondu majú byť v Štátnej pokladnici a nie v komerčných bankách.
„Vždy ich prehlasovala koaličná väčšina,“ povedal Mikloš.
Kam má fond dávať peniaze
Klientom Štátnej pokladnice je Fond národného majetku;
Klient je povinný zhodnocovať dočasne voľné peňažné prostriedky výlučne v Štátnej pokladnici;
Dočasne voľnými peňažnými prostriedkami môže Štátna pokladnica kryť nesúlad medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu, financovať štátny dlh a zabezpečovať likviditu Štátnej pokladnice.
Zdroj: Zákon 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici
