BRATISLAVA. Premiér Robert Fico sa rozhodol za každú cenu chrániť domácnosti pred vyššími cenami plynu, ktoré navrhuje Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Nechce tak za žiadnych okolností pripustiť, aby sa zdraženie plynu spájalo s jeho vládou. V prípade SPP, ktoré si dovolilo pri svojich ziskoch navrhnúť 20-percentné zvýšenie cien plynu pre domácnosti, pôjde „na doraz“.
Čo si pod tým predstavuje, nespresnil. Doteraz však hovoril o možnosti zmeniť obchodný zákonník tak, aby väčšinový majiteľ – štát – mal aj väčšinový podiel na rozhodovaní. Ten má totiž teraz francúzsky Gaz de France a nemecký E.ON Ruhrgas. Fico zahraničným akcionárom SPP tiež ponúkol, že ak sa im pri ich miliardových ziskoch ešte máli a chcú „vytĺcť viac na slovenských domácnostiach“, ich podiely vláda kúpi naspäť. Lenže tí jeho výzvu odmietli, a tak premiér pritvrdzuje.
Plynári stále opakujú, že ceny plynu navrhujú zvýšiť preto, lebo ho drahšie kupujú od ruského Gazpromu. Premiér tento argument neuznáva. Podľa jeho slov má SPP dosť vysoký zisk z tranzitu ropy na to, aby sa vzdal časti zisku v prospech domácností.
Štát zarába najviac
Ceny plynu však rastú priemyslu. Dodávky preň totiž regulačný úrad nemá pod kontrolou. „Veľkým priemyselným odberateľom sa cena mení na základe zmluvných podmienok podľa skutočného vývoja nákladov na nákup zemného plynu z Ruska, a to na mesačnej báze. Od januára 2007 cena zemného plynu pre týchto odberateľov vzrástla o 30 percent,“ povedala Dana Kršáková, hovorkyňa SPP.
Tibor Gregor Riaditeľ klubu 500, ktorý zoskupuje vlastníkov a spoluvlastníkov spoločností zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov, má však podozrenie, že podniky doplácajú na domácnosti. Podľa Gregora si plynári vo firmách vyberajú to, čo strácajú na domácnostiach. Gregor nevidí dôvod, aby veľkí priemyselní odberatelia platili na Slovensku štvrté najvyššie ceny plynu, keď napríklad v Poľsku a Česku sú podľa Eurostatu nižšie o 20 percent.
Rozhodujúcu časť zisku má SPP z tranzitu plynu do krajín západnej Európy. Podľa slovenského, ale aj európskeho práva systém nemôže fungovať tak, že sa straty z predaja plynu domácnostiam budú vyrovnávať ziskami z tranzitu. Rovnako je zakázané, aby priemysel cez vysoké ceny plynu dotoval nepriamo domácnosti.
Samotný štát pritom na firme zarába viac ako zahraniční akcionári. Od roku 2004 vybral na daniach zo zisku a na dividendách, na ktoré má ako majoritný akcionár právo, takmer 84 miliárd korún.
Gazprom ešte pridáva
Za zvýšenými cenami plynu od Gazpromu sa skrývajú vysoké ceny ropy.
„Kľúčovými trhovými faktormi vstupujúcimi do nákupných cien zemného plynu sú ropné produkty - ťažký a ľahký vykurovací olej, ktoré sú kótované na rotterdamskej burze, a kurz amerického dolára. V ňom je stanovená konečná cena,“ povedala Kršáková.
Do nákupného kontraktu podľa nej priamo vstupuje takzvaný kĺzavý deväťmesačný priemer ceny ropných produktov, čo zmierňuje krátkodobé výkyvy na svetových trhoch a zabezpečuje postupný dopad významných rastov cien ropy do nákupných cien plynu. „Podrobnosti o nákupnom „vzorci“ a váhe konkrétnych komodít sú súčasťou kontraktu so spoločnosťou Gazprom a v tejto súvislosti sme viazaní obchodným tajomstvom,“ povedala Kršáková.
Podľa našich zistení ľahký vykurovací olej stál v Rotterdame v januári zhruba 800 dolárov za tonu. Postupne začala jeho cena rásť k 1300 dolárom v júli. V súčasnosti sa predáva za 900 dolárov za tonu. Ťažký vykurovací olej 3,5 PCT stál v januári zhruba 450 dolárov za tonu, v júli zdražel na 700 dolárov. Dnes je okolo 550 dolárov.
Za cenami vykurovacieho oleja stoja ceny ropy. Zatiaľ čo regulačný úrad rátal s cenou ropy okolo 78 dolárov za barel, počas roka sa dostala aj na 150 dolárov. Podľa SPP bude celoročný priemer 115 dolárov za barel.
Gazprom očakáva tento rok rekordné príjmy z vývozu plynu, mali by prevýšiť 65 miliárd dolárov. Minulý rok to bolo 39,5 miliardy dolárov.
