BRATISLAVA. Pred rokom a pol premiér Fico rokoval v Líbyi aj so šéfom tamojšej ropnej spoločnosti National Oil Corporation, Shukrim Ghanemom. Zhovárali sa o možnostiach dovozu ropy z Líbye na Slovensko.
Snahy vlády o diverzifikáciu energetických zdrojov nezostali iba pri tomto rozhovore. Ako potvrdil rezort hospodárstva, ktorého šéf Ľubomír Jahnátek bol v Líbyi spoločne s Ficom, rokovania o dovozoch líbyjskej ropy pokračujú.
„Kontakty, ktoré nadväzujú na rámcové otvorenie možností a variantov prípadných dodávok ropy a plynu zo severnej Afriky po návšteve delegácie Slovenska, pokračujú. Na projektoch sa už rokovalo na rôznych úrovniach,“ povedal hovorca rezortu Branislav Zvara.
Upozornil však na to, že o líbyjskej rope sa uvažuje iba ako o doplnkovom zdroji. „Stále bude ťažisko na ropovode Družba, pretože z neho máme najväčšie zisky z prepravy a tieto dodávky sú zatiaľ aj najlacnejšie,“ povedal Zvara.
Tankermi z Afriky do Chorvátska
Snahy rezortu nadväzujú na jeho stratégiu energetickej bezpečnosti. O možnosti dovážať ropu z ďalšieho kontinentu sa v nej píše ako o alternatíve „najmä v prípade nedostatočného priameho zásobovania rafinérie Slovnaft.“
V hre sú aj ďalšie možnosti, napríklad ropovod pre prepravu kaspickej ropy Odesa Brody Družba. Situácia okolo tohto projektu je podľa stratégie politicky zložitá.
Do úvahy prichádza aj prepojenie Bratislava - Schwechat. Muselo by však ísť o obojsmerný ropovod, čiže nielen pre vývoz ruskej ropy, ale aj pre dovoz tej zo západoeurópskych ropovodov. Každá z týchto možností má svoje výhody aj nevýhody. Jednoduché by to nebolo ani v prípade dovozov z Líbye.
Ropa by sa musela previezť tankermi do chorvátskeho prístavného mesta Omišalj, odkiaľ by ropovodom Adria putovala ďalej cez Maďarsko na Slovensko. Na našom území končí Adria v Šahách, odkiaľ by ropa do Slovnaftu putovala Družbou.
Spojazdenie južnej prepravnej cesty pre líbyjskú ropu si vyžaduje zložitú prípavu. „Napríklad technologické nastavenie rafinérií, kvalitatívne parametre ropy, logistické či medzinárodné súvislosti, ale aj dohodu o cene,“ povedal Zvara.
Ministerstvo do projektu už zapojilo aj Slovnaft. Jeho hovorca Anton Molnár potvrdil, že Slovnaft bol prizvaný ku konzultáciám o možnostiach spolupráce na projekte. Slovnaft je pritom člen skupiny MOL, ktorá prístup k ropovodu Adria má. „Prostredníctvom Adrie sa už v minulosti realizovalo niekoľko dodávok,“ povedal Molnár.
On ani Zvara sa však bližšie k ropným obchodom s Líbyou vyjadrovať nechcú. „Konkrétne závery sú dlhodobejšou záležitosťou,“ povedal Molnár.
Hovorca ministerstva Zvara priblížil, že môže ísť aj o desiatky rokov. „Energetika je oblasť, ktorá funguje v ostrom konkurenčom prostredí. Ovplyvňujú ju najrozličnejšie záujmy,“ povedal.
Ropu z Líbye chcú aj ďalší
O tom, že ani rokovania nemusia vyjsť tak, ako sa plánuje, svedčí aj odložená návšteva líbyjského predsedu vlády al-Baghdadi Ali al-Mahnudi, ku ktorej malo dôjsť v júli tohto roka. „Predpokladalo sa, že počas nej sa budú riešiť aj podrobnejšie otázky hospodárskej spolupráce,“ povedal Zvara.
Analytik Radovan Ďurana upozorňuje na to, že dovozy tankermi, a potom ropovodom nemusia byť najvýhodnejšie. „Možné to určite je, otázka je, či aj výhodné,“ povedal.
V prípade, že by sa vláda a Slovnaft rozhodli pre líbyjskú alternatívu, neboli by sme vôbec prví.
„Minulý rok v Líbyi dohodol kontrakty za miliardy eur napríklad francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Z posledného obdobia sú to dohody o dodávkach ropy a zemného plynu, ktoré zastrešila talianska vláda,“ povedal Zvara.
Kontakty, ktoré nadväzujú na otvorenie možností prípadných dodávok ropy a plynu zo severnej Afriky, po návšteve slovenskej delegácie v Líbyi pokračujú.
Branislav Zvara, hovorca ministerstva hospodárstva
