BRATISLAVA. Írsko je krajina, ktorá po svojom vstupe naplno využila peniaze Európskej únie. Podarilo sa mu prilákať množstvo investícií a zaznamenať dvojciferné tempá ekonomického rastu. Dnes sa môže dostať do recesie. Stane sa tak, ak aj v druhom štvrťroku bude jeho hrubý domáci produkt klesať.
„Potvrdzuje sa, že v čase oslabovania globálneho rastu, a najmä toho v eurozóne, sa Írsko od hlavných exportných partnerov nemôže odpútať, “ vysvetľuje príčiny írskych problémov analytik Volksbank Vladimír Vaňo.
Menej práce v stavebníctve
Pokles ekonomiky priniesol najmä zmeny na pracovnom trhu. „Dopyt po práci sa oslabil tento rok najmä v stavebnom sektore, a to je práve tá oblasť, ktorá bola v minulosti základom rastu pracovných príležitostí,“ hovorí Eva Sárazová analytička Poštovej banky.
Súhlasí aj Vaňo. „Od začiatku roka sa miera nezamestnanosti v Írsku zvýšila zo 4,6 na 5,7 percenta, čo je najviac od júna 1999.“ Reálne tak Írsko registruje cez 210-tisíc nezamestnaných. To, či problém nájsť, alebo udržať si prácu pocítia v Írsku aj ľudia zo Slovenska, závisí od viacerých faktorov.
„Ide o prvú skúsenosť s hospodárskym spomalením od vstupu nových členov do únie. Je ťažké posúdiť, či bude správanie zamestnávateľov zvýhodňovať relatívne lacnejšiu pracovnú silu zo strednej a východnej Európy oproti domácim zamestnancom,“ hovorí Vaňo. Dodáva, že ľudia zo Slovenska smerujú častejšie do odvetví s nižšou mzdou a problémy by sa skôr mohli dotknúť pozícií s vyššími mzdami.
Našinci pracujúci v Írsku sú, zdá sa, spokojní. „Nie je problém nájsť si prácu v obchodoch, službách či reštauráciách. Stále to funguje,“ hovorí Denis Červenák, ktorý v Dubline pracuje pre bezpečnostnú firmu. „Majú takú vysokú úroveň, že aj keby zostali takto 20 rokov, tak ich nedobehneme.“
Optimistický je aj Boris Lapin, riskcontroller v dublinskej banke. „V bežnom živote žiadne známky recesie nevidieť.“ Postrehol však, že určité zmeny nastali v stavebnom sektore.
K tomuto odboru má najbližšie architekt Igor Lauko, ktorý sa z Írska už vrátil, zvažuje však návrat. „Mám informácie, že stavebný boom trochu ustal a pracovných miest v mojej profesii je o niečo menej.“
Vracať sa nechcú
To, že by sa našinci vracali z Írska domov, nepotvrdzujú ani štatistiky. Miloslav Bahna, vedecký tajomník Sociologického ústavu SAV, hovorí, že počet ľudí pracujúcich v Írsku zostáva približne na rovnakej úrovni – okolo 9tisíc. Inak je to s Anglickom. „Od roku 2005, keď počet odchádzajúcich začínal rásť, to prvýkrát o niečo kleslo,“ povedal Bahna. Ide zhruba o 20 percentnú zmenu z 30 na 25tisíc pracujúcich v Anglicku.
