BRATISLAVA. Ceny elektriny by podľa Roberta Fica nemali byť inflačným rizikom do budúcnosti. Naše ceny patria totiž podľa neho v únii medzi tie vyššie, hoci výrobu máme lacnejšiu. Energetické firmy naopak tvrdia, že cena závisí od trhu a občania u nás platia za elektrinu približne toľko ako zvyšok únie.
„Mám iný názor o raste cien elektriny. Ak si zoberieme náklady na výrobu elektriny na Slovensku, patria medzi najnižšie v Európskej únii, kým ceny elektrickej energie vďaka zbabranej privatizácii a rôznym mechanizmom, ktoré nastavila predchádzajúca vláda, patria k najvyšším v únii. My tam vidíme práve opačný priestor,“ povedal pred týždňom v pondelok premiér.
Eurostat – cena elektriny je nad priemerom
Ak premiér vychádzal z údajov európskeho štatistického úradu – Eurostatu – patríme medzi krajiny, ktoré za elektrinu zaplatia viac, ako je priemer v únii. Viac ako my zaplatili minulý rok už len Nemci, Portugalci, Luxemburčania, Holanďania, Taliani a Íri. V prípade firiem je to podobné. Opäť sme nad priemerom. Naše firmy by platili menej, len keby podnikali napríklad v Taliansku, na Cypre či vo Veľkej Británii.
Objektívnosť údajov Eurostatu je však diskutabilná. Porovnáva totiž priemerné ceny a počíta pritom s domácnosťami, ktoré ročne spotrebujú okolo 3500 kilowatthodín. U nás je priemerná spotreba len okolo dvetisíc, štatistiku Eurostatu to môže skresľovať.
Platíme teda viac alebo nie? „Laicky sa dá povedať, že to vychádza porovnateľne v rámci regiónu,“ povedal Ján Orlovský, hovorca Západoslovenskej energetiky.
Aj cenu elektriny určuje trh
Slovenský energetický trh navyše nie je izolovaný a predajcovia elektriny nebudú u nás elektrinu ponúkať lacnejšie, keď ju môžu do zahraničia predať za vyššie ceny.
Platí to však aj opačne, ak sme od dovozu závislí. „Nie je možné udržiavať stav, v ktorom doma vyrobená elektrina bude predávaná lacnejšie ako dovezená. V stave energetickej závislosti výsledná cena bude závisieť aj od dovozných cien,“ povedal Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Ak sú ceny určované trhom, budú pravdepodobne pre celoeurópsky nedostatok skôr rásť. Je však vecou regulátora, ako sa mu darí stlačiť náklady, ktoré súvisia s prenosom a distribúciou elektriny. Tu môžu stále existovať rezervy.
„Dnes pozorujeme desaťpercentný nárast veľkoobchodných cien na dodávky elektriny v roku 2009 napríklad v Nemecku a v Česku. Dôvodom sú vysoké ceny ropy a celkový nárast cien primárnych energetických zdrojov,“ povedala Andrea Danihelová, hovorkyňa Východoslovenskej energetiky.
