BRATISLAVA. Ak by sa investori z príkladov, ktorými argumentuje Peter Šťastný pri kritike prípravy stavby hokejového štadióna, prihlásili do súťaže, Slovensko by mohlo len získať.
Zjednodušené porovnania ich ponúk, respektíve reálnych výkonov s cenou, o ktorej uvažuje ako o stavebných nákladoch slovenská vláda, hovoria, že slovenskí daňoví poplatníci by tak mohli ušetriť. Halu a jej približne 30 rokov fungovania má okrem vstupného zaplatiť štát postupnými splátkami.
Koľko to stojí
„Boli tu ponúknuté varianty, ktoré sa pohybovali od 60 do 80 miliónov dolárov,“ povedal Šťastný v rozhovore pre SME. Na stretnutiach s investormi, ktorí takýto variant ponúkali, podľa neho sedel aj tréner hokejovej reprezentácie Ján Filc. Ten to potvrdzuje.
„Čísla, ktoré odzneli zhruba pred štyrmi rokmi na rokovaniach, boli niekde na úrovni dvoch miliárd korún,“ povedal Filc. S dodatkom, že do akej miery by to ešte bolo aktuálne, si netrúfa odhadovať.
Lacnejšia verzia, ktorá by už vtedy vyhovovala štandardom IIHF, by pred štyrmi rokmi stála vyše 1,9 miliardy korún. Pri približne štvorpercentnom ročnom zdražovaní stavebných prác by tak v súčasnosti hala stála 2,2 miliardy korún. Vládne uznesenie predpokladá stavebné náklady 4 miliardy korún.
Pred štyrmi rokmi chcel halu za 60 miliónov dolárov postaviť severoamerický investor. Rozpočet mu urobila fínska firma Harkimo.
Podobne je to s takzvanou SAP halou v Mannheime. Tá má od kolaudácie tri roky, celkovo stála 70 miliónov eur, čo bolo približne 2,7 miliardy korún.
Koľko by stála, ak by sa takáto hala stavala na Slovensku teraz? Ak predpokladáme, že Nemci nestavajú drahšie ako Slováci a ceny stavebných prác nerástli v Nemecku viac ako na Slovensku, znamená, že hala veľkosti mannheimskej by sa dala postaviť za niečo vyše troch miliárd korún.
Mohlo by to byť dokonca lacnejšie. Slovensko totiž neplánuje halu ako v Mannheime pre vyše trinásť a pol tisíca hokejových fanúšikov, vládne uznesenie počíta s hokejovým štadiónom s kapacitou „do 12-tisíc divákov“.
Existujú však aj porovnania, v ktorých vyzerajú 4 miliardy korún plánované vládou ako lacná možnosť.
Česká O2 Arena - pôvodne Sazka Arena – nakoniec v réžii štátnej akciovky stála okolo osem miliárd českých korún, čiže zhruba jedenásť miliárd slovenských. V roku 2004. Pražská hala pojme na jeden hokejový zápas ešte viac fanúšikov ako hala v Mannheime.
Kde je pravda
Povedať jednoznačne, že vláda plánuje financovať postavenie zbytočne drahej haly, nemožno. „Pravda môže byť aj niekde uprostred,“ komentoval Oto Hornáček, riaditeľ stavebnej firmy Hornex. Upozorňuje na to, že do úvahy treba brať nielen to, akú kapacitu hala má, ale napríklad aj to, aké funkcie plní.
Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ján Majerský zas upozorňuje, že cenu môže zdvihnúť umiestnenie v centre mesta, ako aj ťažký terén. Nemyslí si, že sa cena stavby, ako je štadión, mohla za štyri roky vyškriabať na dvojnásobok a ani nepozná stavbu, ktorej cena by sa za takýto čas zdvojnásobila.
Lacná, drahšia a najdrahšia
SAP Arena – Mannheim
celková kapacita: 13 600 divákov
cena: 70 miliónov eur (2,7 miliardy korún)
rok dostavby: 2005
Bratislavská hala:
celková kapacita: 12–tisíc
odhadovaná cena stavby:
4 miliardy korún
rok dostavby: do roku 2011
O2 Arena – Praha
celková kapacita: 18–tisíc
cena: 8 miliárd českých korún
(11 miliárd slovenských korún)
rok dostavby: 2004
