BRATISLAVA. Stánkari sa cítia byť pri predaji cigariet diskriminovaní. Výslednú cenu na škatuľke nemôžu ovplyvniť. Tvrdia, že musia prijať ceny, ktoré im určujú výrobcovia a veľkoobchodníci. Konečnú cenu na kontrolnej známke totiž určuje výrobca alebo dovozca cigariet. Predajcovia preto nemajú vplyv ani na výšku svojej marže.
Stánkarom sa nepáči, že si nemôžu určovať maržu podľa toho, aké náklady musia pokryť. Pri najpredávanejších cigaretách, ako sú napríklad Marlboro, L&M, Petra alebo Golden Gate, sa pohybujú marže okolo 8 percent. Prevádzkovatelia novinových stánkov tvrdia, že na pokrytie nákladov je to málo.
Na Slovensku existuje jeden významný veľkoobchod s predajom tabakových výrobkov. Je to firma GG Tabak, predtým pôsobiaca pod názvom Barczi. GG Tabak je prepojená aj s distribučnou sieťou Mediaprint Kapa. Materskou spoločnosťou obidvoch firiem je spoločnosť Grafobal Group, ktorá patrí Ivanovi Kmotríkovi.
Akú veľkú maržu majú veľkoobchodníci pri predaji cigariet, sa nám od tejto firmy nepodarilo zistiť.
Kto určuje cenu
Majitelia stánkov nemôžu vplývať ani na konečnú cenu novín a časopisov. Tu im to až tak neprekáža, lebo maržu si dojednajú s vydavateľmi a vedia ju dopredu zakalkulovať. Z predaja tlače majú 15 percent. Pri cigaretách sú však odkázaní na výšku marže, ktorú určí výrobca už pri svojej kalkulácii konečnej ceny, a na to, koľko chce na cigaretách zarobiť veľkoobchod. Výrobcovia a dovozcovia musia odviesť aj spotrebnú daň z tabaku a tabakových výrobkov.
„Podľa zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov je prevádzkovateľ daňového skladu povinný uvádzať cenu cigariet pre konečného spotrebiteľa na kontrolnej známke. Spotrebiteľské balenie nie je možné predať na konečnú spotrebu za inú cenu, ako je uvedená na kontrolnej známke,“ povedal Tomáš Korkoš, manažér pre regulačné a fiškálne záležitosti firmy Phillip Morris.
S názorom prevádzkovateľov stánkov súhlasí riaditeľ inštitútu INESS Richard Ďurana. Zákon, ktorý stanovuje, že cena tých istých cigariet musí byť všade rovnaká, považuje za diskriminačný. „Toto opatrenie vedie k nedostatku tam, kde predajcovia svoje náklady nemôžu premietnuť do konečnej ceny cigariet,“ povedal.
O zmene zákona neuvažujú
Problém stánkarov by sa mohol riešiť zmenami v zákone tak, že sa určia pevné marže. Druhou možnosťou je, že sa cenotvorba nechá na predajcov. „V zákone o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa zatiaľ neuvažuje o zavedení spôsobu určovania cien cigariet,“ povedal Miroslav Šmál, hovorca ministerstva financií.
Tento zákon podľa neho nestanovuje osoby, ktoré určujú ceny cigariet. Tie musí prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca cigariet uvádzať na kontrolnej známke. „Hodnotu kontrolnej známky stanovuje tlačiareň cenín,“ povedal Šmál.
Ďurana nepovažuje reguláciu za riešenie. „Cena cigariet, ako aj akýchkoľvek iných komodít by mala byť na trhu výsledkom ponuky a dopytu,“ myslí si.
Výrobcovia v Európskej únii sa musia riadiť aj jej zákonmi. Tie však hovoria, že výrobcovia voľne stanovujú pre každý zo svojich výrobkov minimálnu maloobchodnú cenu. Ostatní podnikatelia v obchodnom reťazci majú preto voľnejšie ruky.
Únia má taktiež veľký vplyv na daňové zaťaženie cigariet. „Pri niektorých značkách tvoria dane až 85 percent,“ povedal Korkoš. Únia stanovuje minimálne percentuálne zaťaženie najpredávanejšej cenovej kategórie spotrebnými daňami na úrovni 57 percent z maloobchodnej ceny. Zároveň platí, že daňové zaťaženie na tisíc kusov cigariet musí dosiahnuť po prepočte 64 eur (približne 2070 korún).
