BRATISLAVA. Zatiaľ čo predchádzajúce Dzurindove vlády rušili rôzne štátne fondy, lebo ich považovali za zbytočné a neefektívne, ministerstvo hospodárstva pod vedením Ľubomíra Jahnátka sa rozhodlo zriadiť fond energetickej efektívnosti. Majú sa z neho financovať rôzne projekty úspor energie. Dotácie z neho môžu čerpať tak fyzické osoby, ako aj podnikatelia. Teraz je návrh v pripomienkovom konaní.
Do roku 2010 má fond financovať štát. Stáť ho to bude 600 miliónov korún. Potom to budú plynárne, obchodníci s elektrinou a teplárne, ktoré spaľujú uhlie. Firmy to vyjde dohromady na 300 miliónov korún ročne.
Ceny sa vraj nezvýšia
Ministerstvo hospodárstva ani regulačný úrad nepočítajú s tým, že to, čo energetické firmy do fondu zaplatia, si budú môcť uplatniť vo vyšších cenách energie. „Určite to nebude mať vplyv na ceny. Tieto náklady nebudeme zohľadňovať,“ povedal Jozef Holjenčík, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Práve ten nakoniec určuje konečnú cenu energie. Ale len pre domácnosti. Podnikatelia by teda mohli vznik fondu pocítiť v miernom zvýšení cien energií.
„Ak obchodníkom regulačný úrad nepovolí premietnuť náklady do cien, budú sa o to pokúšať nepriamo. Nie je však jasné, či sa im to podarí,“ myslí si Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Oslovené energetické spoločnosti si do včera mysleli, že platby do fondu sa odrazia vo vyššej cene energií. „Ak si to prerátate, vykúrenie rodinného domu vyjde zhruba o 90 korún ročne viac,“ povedala Dana Kršáková, hovorkyňa Slovenského plynárenského priemyslu. (SPP) Andrea Danihelová, hovorkyňa Východoslovenskej energetiky, počíta so zvýšením cien energie o 0,1 percenta.
Podľa ministerstva hospodárstva poplatky do energofondu firmám znížia daň, budú totiž uznané za daňový náklad, povedal Branislav Zvara, hovorca ministerstva. V návrhu zákona to však zatiaľ nie je vyslovene napísané.
Rozdeľovať má ministerstvo
O tom, aké projekty ohľadom úspor energie sa z energofondu zadotujú, má rozhodovať správna rada. Štyroch jej členov navrhne ministerstvo hospodárstva zo svojich zamestnancov a ľudí z podriadených organizácií. Jedného člena v nej bude mať ministerstvo financií a po jednom taktiež Zväz zamestnávateľov v energetike a Zamestnávateľský plynárenský zväz. Posledné dve organizácie by mali zastupovať záujmy spoločností, ktoré majú fond v budúcnosti financovať.
Stanislav Janiš z SDKÚ vníma energofond ako príležitosť klientov vládnej koalície prísť ľahko k peniazom. „Už len zloženie orgánov Správnej rady z vládnej moci smeruje ku klientelistickému rozdeľovaniu peňazí fondu,“ povedal.
Ministerstvo hospodárstva to odmieta. „Budú presne stanovené podmienky, posudky budú robiť odborníci, výsledky sa budú zverejňovať a oprávnenosť pridelenia peňazí sa bude kontrolovať,“ povedal Zvara. Zastúpenie v orgánoch je podľa neho také, aké je, lebo ide o štátny účelový fond.
Oslovené distribučné spoločnosti, ako aj SPP myšlienku fondu podporujú, lebo s energiami sa u nás plytvá.
V roku 2006 boli ochotné vytvoriť fond, cez ktorý by sa prispievalo chudobným domácnostiam. Tak chceli zoslabiť tlak vlády na zmrazenie rastu cien energií.
Čo sa môže platiť z fondu
monitorovací systém energetickej efektívnosti,
zvýšenie informovanosti verejnosti o princípoch šetrenia,
podpora energetických auditov,
racionalizačné projekty v priemysle, službách, vo verejnom sektore a domácnostiach,
programy na zmenu orientácie trhu v prospech energeticky efektívnych výrobkov,
rozvoj energetických služieb,
veda a výskum v danej oblasti.
ZDROJ: www.economy.gov.sk
