BRATISLAVA. Pre posledné prípady videí s upálenými či ubitými mačkami a psami chce ministerstvo spravodlivosti sprísniť tresty za týranie zvierat. O jeho novele zákona by mala zajtra rozhodnúť vláda.
Ak niekto zvlášť krutým a surovým spôsobom týra zviera, hrozí mu dnes najviac rok väzenia. Minister Štefan Harabin za HZDS navrhuje sprísniť trest na dva roky.
Z troch rokov na päť chce Harabin zvýšiť sadzbu v prípadoch, ak niekto týra viac zvierat alebo sa k nim kruto správa na verejnosti.
Zasiahnuť plánuje aj proti tzv. psím zápasom. Trestným by sa malo stať aj to, ak niekto štve zviera proti zvieraťu.
Chyba je aj v sudcoch
Sloboda zvierat prísnejšie tresty víta, aj keď podľa hovorkyne Romany Brinzíkovej je problém v tom, že sudcovia nevyužívajú ani doterajšie sadzby. „Ako keby mali zakotvené, že kvôli zvieraťu nemôže ísť nikto do väzenia,“ hovorí. „Dôležitejšie ako sprísnenie je teda to, aby sa naplno začali využívať sadzby, ktoré sú v trestnom zákone už dnes.“
Primeraný trest pre týrajúcich je podľa Brinzíkovej dôležitý nielen preto, aby si uvedomili krutosť svojho správania, ktoré nie je normálne. „Omnoho dôležitejšie je to, že od násilia páchaného na zvierati nie je ďaleko k násiliu páchanom na človeku,“ myslí si.
Dokázať týranie je ťažké
Sloboda zvierat sa ročne stretne zhruba so 100 až 120 prípadmi týraných zvierat. Trestným oznámením sa skončí asi len desiatka z nich.
Potvrdzuje to aj policajná štatistika. V roku 2004 riešili policajti 18 prípadov týraných zvierat, vlani 28 a objasnili 17.
Dokázať páchateľom skutok je ťažké. Marta Bujňáková z policajného prezídia hovorí, že býva nedostatok svedkov aj dôkazov.
Utýrané zviera často páchatelia zakopú alebo zlikvidujú skôr, ako veterinár potvrdí spôsob usmrtenia.
Prípady, ktoré sa nedostanú k polícii, často rieši veterinárna správa.
Vedúci odboru zdravia a ochrany zvierat Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Roman Matejčík hovorí, že väznenie by malo byť pre páchateľov len časťou trestu. „Mala by im byť nariadená aj ústavná liečba.“
Či je viac prípadov týraných zvierat ako v minulosti, je podľa neho otázne. „Určite ich je viac zaznamenaných.“
Citlivosť spoločnosti klesá
Zábery z týrania zvierat, ktoré pribúdajú na internete, ukazujú, že páchateľmi sú v mnohých prípadoch deti.
Psychológ Štefan Matula hovorí, že zvýšené tresty ich môžu odradiť od krutého správania, ale len čiastočne.
Trest môže byť účinný len dovtedy, kým sa ich správanie „nepreklopí“ do tej miery, že celospoločenská hanba už pre ne nie je hrozbou. „Vtedy pre ne znamená väčší zisk to, že sa v kolektíve stanú hrdinami,“ myslí si.
Niektorí ľudia nemajú so zvieratami súcit, čo podľa Matulu súvisí s tým, že v spoločnosti sa celkovo znížil prah citlivosti na to, čo je dobré a čo zlé. „Keď sa niečo také stane, tak sa zhrozíme, ale to už sa snažíme zachraňovať niečo, čo sa pokazilo dávno,“ tvrdí psychológ.
Negatívnym príkladom správania sa k zvieratám môže byť podľa neho aj obľúbený animovaný seriál Tom a Jerry. „Mydlia sa tam hlava-nehlava. Aj to môže byť príkladom,“ hovorí Matula.
