NEW YORK, BRATISLAVA. Záchrana krachujúcej banky, mimoriadne zníženie sadzby na úvery komerčným bankám, zlacnenie a sprístupnenie úverov o štvrť percentuálneho bodu a množstvo ďalších opatrení americkej centrálnej banky (Fed) poukazuje na hĺbku krízy. Zásahy Fedu–u už neberú ohľad na infláciu, ale snažia sa zachrániť, čo sa dá. Dolár je preto v ohrození, komodity stoja najviac v histórii. Európa zatiaľ konať nebude, súhlasí však s mimoriadnymi opatreniami. Tie majú aj podporu Georgea Busha.
Zasiahnuť mimoriadne aj cez víkend prinútila Fed krachujúca banka Bear Stears. Tá svetu ukázala, ako rýchlo môžu padať akcie. Po zverejnení informácie, že nemá dostatok hotovosti, jej trhová cena klesla na tri a pol miliardy dolárov. Konkurenčná JP Morgan ju však kúpila za výpredajovú cenu 263 miliónov dolárov. Kríza tak nabrala nové obrátky a Fed sa rozhodol naliať do systému ďalšie peniaze.
Kríza je vážnejšia
Američanov sa snažil upokojiť aj prezident Bush. Odkázal im, že ekonomická kríza už vrcholí a hospodárstvu sa v dlhodobom horizonte darí. „Práve teraz sa však nachádza v ťažkej situácii,“ povedal.
Rovnako ako americký prezident, aj šéf Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss–Kahn si myslí, že americká centrálna banka postupuje správne. Varoval však pred rozšírením finančnej krízy.
Bývalý šéf americkej centrálnej banky označil krízu ako najhoršiu od 2. svetovej vojny. Zanechá podľa neho veľa obetí. „Súčasná finančná kríza v USA bude pravdepodobne v retrospektíve považovaná za najhoršiu od konca druhej svetovej vojny,“ vyhlásil v pondelok Greenspan pre denník Financial Times. Kríza podľa neho skončí až vtedy, keď sa ceny nehnuteľností stabilizujú a s nimi aj hodnota hypotekárnych dlhopisov.
Greenspanove slová potvrdzujú aj názory ďalších odborníkov. Podľa nich sú mimoriadne zásahy centrálnej banky USA signálom, že situácia je vážnejšia, ako sa predpokladalo. FED je podľa nich pripravený urobiť všetko na záchranu hospodárstva. Inflačné ciele sú preň už druhoradé. Chce hlavne zabrániť dôsledkom recesie, ktoré sa už prejavujú vo forme úbytku pracovných miest, poklesu výroby či spotreby.
Takéto zásahy však oslabujú dolár. Európa, ktorej vývoz do USA tak klesá, zatiaľ nekoná. Základnú úrokovú sadzbu Európska centrálna banka necháva na štyroch percentách, lebo musí čeliť inflačným tlakom v eurozóne. Analytici však očakávajú, že tento rok eurosadzby klesnú.
Kam môže padnúť dolár
Napriek či vďaka masívnym injekciám do amerického finančného systému dolár stále stráca. Za jedno euro sa už včera platilo 1,59 dolára.
„Veľmi skoro bude dolár testovať hladinu 1,60 za euro. To však nepotrvá dlho, už v treťom štvrťroku by sa mal dostať naspäť zhruba na dolár a pol za jedno euro,“ povedal Vladimír Pikora z next Financie.
Slabý dolár, podlomený finančný systém v USA a silnejúce príznaky recesie vzdúvajú cenovú hladinu na komoditných trhoch.
Zlato sa včera predávalo už za 1030 dolárov za uncu a barel ropy za 111 dolárov. Podľa analytikov sa ropa teraz môže vyšplhať aj na 115 dolárov.
Najväčšie obete krízy a ich straty
Firma strata (v mld.USD)
Merrill Lynch 24,5
Citigroup 22,4
UBS 18,1
HSBC 12,4
Morgan Stanley 9,4
IKB Deutsche 8,9
Bank of America 7,9
Credit Agricole 6,5
Washington Mutual 5,8
SachsenLB 2,8
Dresdner 2,7
Bear Stearns 2,6
Deutsche Bank 2,4
ABN Amro 2,4
Fortis 2,3
Natixis 1,9
Zdroj: Ľudová banka
