BRATISLAVA. Krajský súd v Bratislave žiada obmedziť zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Na Ústavný súd dal podanie, podľa ktorého je zverejňovanie platov a odmien funkcionárov protiústavné.
Napadnutú časť zákona presadil v roku 2005 vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic z KDH. Jeho bývalá poradkyňa Andrea Krajniaková od súčasného ministra Štefana Harabina z HZDS žiadala informácie o výške platu a odmenách generálnych riaditeľov sekcií ministerstva, šéfov odborov, vedúcich oddelení a poradcu ministra.
Keď jej Harabin nevyhovel, dostal sa spor na krajský súd, kde Krajniakovú zastupuje Lipšic. Podanie na Ústavný súd sa mu zdá „veľmi zvláštne.“ Žiadna protiústavnosť v infozákone podľa neho nie je.
Krajská sudkyňa Monika Valašiková sa v podaní opiera aj o vyjadrenie ministerstva. Zamestnanci rezortu vraj považujú vyhľadávanie a rozširovanie týchto informácií za postih až diskrimináciu. Sudkyňa tvrdí, že časť infozákona zasahuje do osobných práv funkcionárov.
Ministerstvo hovorí, že Krajniakovej vyhovelo v súlade so zákonom. „Problémom nie je zverejňovanie platov funkcionárov. Ministerstvo však nie je povinné vytvárať nové zoznamy a informácie,“ povedal hovorca Michal Jurči, podľa ktorého sa ministerstvo riadilo analýzou vypracovanou ešte za Lipšica.
Podaniu nerozumejú ani niektorí právnici, ktorí zastupujú mimovládne organizácie. Spoluautor zákona Vladimír Pirošík si nemyslí, že je protiústavný. „Právo na informácie je silnejšie ako právo na súkromie funkcionárov.“
Opiera sa aj o takmer desať rokov staré rozhodnutie Európskeho súdu v prospech dvoch francúzskych novinárov v spore s topmanažérom automobilky Peugeot. Nepáčilo sa mu, že zverejnili jeho daňové priznanie, za čo ich francúzsky súd pokutoval. Súd v Štrasburgu však povedal, že konali vo verejnom záujme.
