BRATISLAVA. Rozhodnutie, či ústavný sudca Juraj Horváth ostane vo funkcii, sa presunulo k prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková mu poslala rozsudok, ktorým bratislavský krajský súd Horvátha v roku 1996 odsúdil za krátenie dane.
Riaditeľka kancelárie predsedníčka Ľubica Mackovičová včera potvrdila, že na tomto kroku sa zhodlo celé plénum. Ústavní sudcovia o tom rozhodli po tom, ako Horváth odignoroval ich výzvu, aby sám odstúpil. Na to, aby sa vzdal funkcie ho vyzvali ešte koncom októbra, keď médiá informovali o rozsudku.
Horváth včera rozhodnutie pléna nekomentoval. „Trvám na pôvodnom stanovisku,“ povedal. V minulosti hovoril, že žiaden zákon neporušil, a preto nemusí odstúpiť.
Keď Horváth v roku 2002 kandidoval, trest už mal zahladený. Ústava takýto prípad nerieši. Hovorí, že prezident ústavného sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin.
Či to Gašparovič urobí, nie je isté. Zatiaľ sa nevyjadril, potvrdil len, že list od Macejkovej dostal. Zopakoval tiež, že zákon je zlý. V minulosti povedal aj to, že Horváth pri kandidovaní splnil všetky zákonné podmienky.
Právnici sa tiež nevedia zhodnúť, či má prezident Juraja Horvátha (na snímke ČTK) odvolať alebo nie. Na rozdiel od sudcov nižších súdov u ústavných sudcov neplatí totiž nulová tolerancia. Pri kandidovaní sa od nich nevyžaduje odpis z registra trestov, ale len výpis, v ktorom zahladené tresty nie sú.
Horváth zákon neporušil
Radoslav Procházka preto hovorí, že Horváth v čase zvolenia splnil všetky zákonné aj ústavné predpoklady. „Nevidím preto žiadny zákonný dôvod, aby bol tejto funkcie zbavený.“
Právnik Ernest Valko si myslí to isté a podľa neho sa aj prezident natoľko právu rozumie, že Horvátha neodvolá. Ak by to urobil, tak sudca má veľké šance uspieť pre porušenie svojich práv pred súdom. „Ak nie na Slovensku, tak určite v Štrasburgu.“
„Ostáva to len problémom v morálnej rovine,“ hovorí Valko. Výzvy ani rozsudok u prezidenta by podľa neho nemali ovplyvniť Horváthovu budúcnosť na súde. V tomto prípade sa funkcie môže vzdať len sám.
Harabin: musí odísť
Minister spravodlivosti Štefan Harabin za HZDS si myslí, že Horváth nemá na súde čo robiť. „Ústava kategoricky vylučuje prítomnosť daňového podvodníka v talári sudcu Ústavného súdu,“ povedal včera.
Hoci ústava je podľa Harabina jednoznačná, legislatívnej zmene sa nebráni.
Právnu nejasnosť chcel ešte koncom roka vyriešiť exminister spravodlivosti Daniel Lipšic z KDH. V parlamente predložil návrh, aby aj ústavní sudcovia museli pri kandidovaní predkladať odpisy z registra trestov. Koalícia ho nepodporila.
„Ak chceme, aby boli ústavní sudcovia bezúhonní a nevydierateľní, takéto ustanovenie je potrebné,“ povedal Lipšic. Práve exminister pred mesiacom dal Horvátha vylúčiť pri rozhodovaní o interrupčnom zákone. Pripomenul sudcovo vyjadrenie pre médiá, že zverejnenie jeho minulosti môže súvisieť s rozhodovaním súdu o dôležitých kauzách. Lipšic namietal, že Horváth môže rozhodovať pod tlakom.
Takéto vylúčenie Horváthovi môže hroziť ešte aj pri posudzovaní ústavnosti zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Aj to je kauza, ktorú pred médiami spomenul.
Horvátha v roku 1996 krajský súd odsúdil na rok podmienečne. Trest dostal za to, že ako majiteľ firmy neodviedol 270-tisícovú daň z obratu z predaja áut dovezených zo zahraničia.
