BRATISLAVA. Na rokovania o budúcoročnom rozpočte môžu doplatiť aj sudcovia. Ministerstvo financií totiž zvažuje, že im siahne na 14. platy.
Hovorca ministerstva Miroslav Šmál potvrdil, že extra platy pre sudcov sú predmetom súčasných rokovaní o rozpočte.
„Koaličná rada musí rozhodnúť, čo sú a nie sú priority.“ Šmál zdôraznil, že šetriť sa musí a 14. platy podľa neho nepatria medzi povinné výdavky vlády.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin za HZDS upozorňuje, že pri tomto návrhu môže ministerstvo financií naraziť na ústavu.
„Problém 14. platov už po ich tohtoročnom vyplatení nie je politickým problémom, ale právnym. Vznikol by ústavný problém,“ povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči.
Proti rušeniu platu je aj Združenie sudcov Slovenska. Jeho prezidentka Jarmila Sopková Maximová si myslí, že „platy sudcov sú materiálnou garanciou nezávislosti justície, a preto majú byť stabilnou neznižovateľnou veličinou, a nie pohyblivým faktorom, s ktorým kalkuluje to či ono vládne zoskupenie.“
Okrem toho tieto extra platy majú zohľadňovať aj to, že sudcovia nesmú zo zákona vykonávať inú zárobkovú činnosť.
Priemerný plat sudcu je 60tisíc korún. Trinásty aj štrnásty plat sú v rovnakej výške.
Platy navyše presadil v zákone z roku 2000 ešte bývalý minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. Zabezpečením lepších sociálnych podmienok nemyslel len na zaručenie sudcovskej nezávislosti. „Išlo skôr o to, aby na súdy išli lepší právnici. Aby neodchádzali do advokácie či do súkromných spoločností,“ povedal.
HZDS na platoch trvá
Minister spravodlivosti Štefan Harabin má zatiaľ aj podporu HZDS, ktoré ho do funkcie nominovalo. „To nie je priorita, to je potreba,“ povedal podpredseda hnutia Milan Urbáni. Počas rokovaní o rozpočte bude HZDS na týchto peniazoch trvať.
Zabezpečenie 14. platov je pre Harabina ako bývalého sudcu jednou z kľúčových agend. Je prvým ministrom spravodlivosti, ktorý ich vyplatenie aj presadil. „Viete, táto vláda nebude porušovať ústavu, sudcovia majú na 14. plat už niekoľko rokov nárok zo zákona,“ reagoval vtedy Harabin, ktorý následne očakával od sudcov podporu, a to v podobe ešte väčšieho pracovného nasadenia.
Sudcom extra platy zabezpečil síce zákon už spred siedmich rokov, ale ten mal začať v tejto časti platiť až od roku 2003. Ani vtedy sa sudcovia peňazí navyše nedočkali. Poslanci totiž každoročne účinnosť zákona odkladali.
Keďže vlani sa účinnosť neposunula a sudcovia dostanú 14. plat, ministerstvo spravodlivosti teraz hovorí, že v právnom štáte nie je možné schvaľovať zákony a potom ich nedodržiavať. „Nikto poslancov nenútil, aby 14. platy sudcom schválili,“ tvrdí Jurči.
Skúsenosti s rušením 13. a 14. platu majú aj českí sudcovia. Im však už trikrát dal za pravdu Ústavný súd. Štát potom sudcom spätne platy vyplácal. Aj na našom Ústavnom súde je pritom už teraz niekoľko podaní od sudcov, ktorí považovali za protiústavné už to, že štát každoročne odkladal účinnosť schváleného zákona.
