V zeleninovej záhrade v zime prácu nemáme, preto sa môžeme pripravovať na nadchádzajúcu sezónu. Okrem iného je dobré premýšľať aj nad usporiadaním osevu. Pri osevných postupoch dodržiavame aspoň základné pravidlá, zabraňujeme jednostrannému vyčerpaniu pôdnych živín, rozvoju hubových ochorení či rozmnožovaniu živočíšnych škodcov. Zároveň udávame tempo výžive plodín v tzv. tratiach (troj-, štvor- alebo aj viacročné). Striedame plytko koreniace s hlboko koreniacimi druhmi, rastliny náročné na vlahu či závlahu s menej náročnými a širokolisté s úzkolistými plodinami. Hoci je obľúbené usporiadanie hriadok či záhonov lákavé a zvádza ku každoročnému opakovaniu, nie je to správne. Ak sme mali rajčiaky napadnuté bakteriálnym vädnutím, nebude vhodné ich pestovať na rovnakom mieste v tejto ani v ďalších dvoch sezónach. Na iné plochy sa odporúča vysádzať aj uhorky pri fuzáriovom vädnutí (aspoň 3 až 4 roky), kapustoviny pri nádorovitosti (4 až 5 rokov), mrkvu pri čiernej hnilobe (4 roky), zeler pri septorióze (3 roky), repu a cviklu pri spále (4 až 6 rokov), zemiaky pri rizoktónii (2 až 4 roky), fazuľu a hrach pri antraknóze (3 až 4 roky).

Pri voľbe poradia pestovaných druhov v prvom rade vychádzame z reakcie na hnojenie maštaľným alebo iným organickým hnojom. Medzi druhy, ktoré si vyžadujú alebo znášajú hnojenie čerstvým hnojom, patria kel, karfiol, kapusta, šalátové uhorky, pór, cukrový melón, kukurica, zemiaky, repa. Sú to tzv. plodiny prvej trate, ktoré sa zaraďujú priamo po hnojení maštaľným hnojom. Zeleniny druhej trate sú náročné na živiny, potrebujú však už dobre rozložený maštaľný hnoj, prípadne kompost. Ide o paradajky, papriky, uhorky nakladačky, paštrnák, šalát, špenát, kaleráb, baklažán, cviklu, vodový melón a zeler. Druhmi náročnými na živiny, ale vyžadujúcimi pôdu v starej sile a hnojenie priemyselnými hnojivami, sú cibuľa, cesnak, cvikla, mrkva, karotka, petržlen, čínska kapusta. Tieto plodiny tretej trate pestujeme v nasledujúcom roku po plodinách predchádzajúcej skupiny. Strukoviny ako hrášok, fazuľa, bôb či sója si vedia dusík obstarať samy, preto ich zaradíme na koniec osevného postupu. Ide o tzv. zeleniny štvrtej trate.

Pestovanie hrachu sa osvedčilo aj ako účinný spôsob boja proti drôtovcom (pôdny škodca). Ak je to možné, zeleninu je vhodné raz za 4 až 5 rokov vystriedať za plodiny, ktoré regenerujú pôdu a jej úrodnosť. Je to napríklad ďatelina či lucerna, ale aj vičenec.

Autor: Štefan Tóth