Minister spravodlivosti Štefan Harabin (HZDS) už pri svojom nástupe do funkcie avizoval, že kódexy potrebujú zmeniť. O konkrétnych úpravách zatiaľ nechce hovoriť.
Harabin zatiaľ hovorí len vo všeobecnosti o skvalitnení kódexov a zefektívnení trestného konania. Nechce vraj, aby dochádzalo v súdnych konaniach k prieťahom a obštrukciám zo strany obvineného. Hovorí, že chce zrýchliť trestné konanie.
Prax podľa neho takisto ukázala, že pri osobách potrestaných po prvý raz za viaceré miernejšie delikty sudca nemá dnes možnosť zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Nielen ministerstvo, ale aj Generálna prokuratúra dostali dosiaľ niekoľko desiatok odborných podnetov od sudcov aj prokurátorov a iných odborníkov, z ktorých sa mnohé ukázali ako opodstatnené, tvrdí Harabin.
Bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH) priznáva, že niektoré nové inštitúty zavedené v trestných kódexoch treba upraviť. Hovorí, že s tým počítal už pri ich zavádzaní. Novelám sa teda nebráni. Po roku účinnosti sa zozbierali skúsenosti z praxe a na základe nich by sa teraz mali niektoré myšlienky doladiť, hovorí Lipšic. Ako príklad uvádza inštitút superrýchleho vyšetrovania, na základe ktorého sa môžu menšie delikty uzavrieť už do 48 hodín. Dá sa však využiť len v ojedinelých prípadoch. Podľa Lipšica problémy pri superrýchlom vyšetrovaní vznikajú, keď nie je páchateľ väzobne stíhaný. Vtedy nie sú presne určené lehoty. To by sa vraj malo dotiahnuť.
Advokát a občiansky aktivista Vladimír Pirošík považuje trestné kódexy ako celok za prínos. Tvrdí však, že by sa malo zjednodušiť nielen superrýchle vyšetrovanie, ale aj dohadovacie konanie v prípade dohody o vine a treste. Inštitút dohadovacieho konania umožňuje prokurátorom dohodnúť sa s obvineným o vine a treste bez súdu. Podľa Pirošíka však prax ukázala, že prokuratúra to nemôže uplatniť naplno.
Za kontroverzné považuje Pirošík aj oprávnenie agenta-provokatéra provokovať za istých okolností korupciu.
"Jednoznačne by bolo treba skúmať prístup k dokazovaniu, ako sa v skutočnosti realizuje," hovorí bývalý šéf rekodifikačnej komisie Vladimír Mathern. Podľa neho majú mnohí účastníci trestného konania v novom systéme nejasnosti o tom, ako postupovať. "To by bolo treba posúdiť a doviesť do väčšej dokonalosti," povedal.
O zmenách v trestných kódexoch hovoril už dávnejšie aj generálny prokurátor Dobroslav Trnka. "Nefunkčný systém, ktorý priniesli tieto kódexy a ktorý komplikuje život policajtom, prokurátorom a sudcom, musíme sfunkčniť a musíme to urobiť v čo najkratšom čase," zhodol sa Trnka s Harabinom po jeho vymenovaní za ministra.
Generálny prokurátor hovorí o asi 40 paragrafoch, ktoré pokladá za potrebné novelizovať. Okrem iného navrhuje zrušiť ustanovenie, ktoré znemožňuje podmienečné zastavenie trestného stíhania pre verejných činiteľov.
Trnka s Harabinom spoločne hovorili aj o zmenách pri tzv. asperačnej zásade, ktorá platí už od roku 2003. Táto zásada umožňuje prísnejšie, až dvojnásobnou sadzbou potrestať páchateľov viacnásobných trestných činov. Kým nebola zavedená, tak sa takíto páchatelia odsudzovali len pre najzávažnejší delikt, tvrdí Lipšic. "Ako by tie ostatné páchali beztrestne, a to je neakceptovateľné," dodáva.
Ministerstvo spravodlivosti ešte nepotvrdilo, či asperačnú zásadu zruší. Zatiaľ argumentuje, že podľa tejto zásady je pri viacerých deliktoch posudzovaný každý, aj mladý človek, ktorý stojí pred súdom po prvý raz.
Ak by ministerstvo nakoniec asperačnú zásadu úplne zrušilo, bol by to podľa Lipšica krok späť. "Mohlo by to ohroziť bezpečnosť ľudí, pretože páchatelia by sa po krátkom čase dostávali na slobodu," varuje exminister.
