"Nepovažujem to za úspech. Možno očakávania časť verejnosti naplnili, ale za najväčší neúspech považujem, že nemajú koncepciu. Vláda má zámer od základu spraviť revíziu, tá sa však robí na základe ad hoc prístupov," myslí si politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky. Politológ László ÖllŚs si myslí, že vláda bola úspešná hlavne z hľadiska popularity. Ďalšie problémy očakáva pri stavbe štátneho rozpočtu.

Analytik Mesežnikov si nemyslí, že by vláda za 100 dní pôsobila sociálnodemokratickým dojmom. "Smer síce začal realizovať niektoré z bodov svojho volebného programu, ale v niektorých oblastiach je to vo veľmi obmedzenej podobe a prevažuje skôr pragmatizmus."

Ficova strana by chcela robiť prosociálnu politiku, ale pokiaľ by do nej išla dôsledne, dostala by sa do ťažkostí, domnieva sa politológ.

Podľa analytikov neboli vzťahy koaličných strán od začiatku funkčného obdobia ideálne. Mesežnikov si myslí, že prevažovala snaha o dohodu a k väčšej destabilizácii nedošlo, aj keď nezhody sa objavili najmä okolo nominácií HZDS do silových štruktúr štátu. "Menšie strany sa budú snažiť posilniť svoje pozície. Smer je natoľko dominantný, že situácia nie je dlhodobo udržateľná," predpokladá.

ÖllŚs si myslí, že vzťahy harmonické neboli. "Dokážu to však do veľkej miery zakryť pred verejnosťou - oveľa efektívnejšie ako predchádzajúce vlády."

Robert Fico sa podľa Mesežnikova ukázal ako silný premiér, je však "menej nastavený na dialóg". Posilnil si pozície v Smere, ktorého postavenie je dominantné, čo využíval proti HZDS a SNS.

Komunikácia s voličmi sa podľa analytikov vláde celkom darila, komunikácia s médiami bola podľa Mesežnikova zlá. Okrem toho, že sa jej nepodarilo rozptýliť obavy z koalície, premiér a "možno i koalícia chce evidentne rozšíriť svoj mocenský vplyv na verejnoprávne médiá, čo nič dobré nesignalizuje".

Analytik Mesežnikov si myslí, že vláda počas 100 dní úplne nevymazala obavy z nedemokratických praktík, ktoré sa objavili ešte pred jej vymenovaním. "Snahy rozširovať vlastný mocenský priestor tu sú a sú aj náznaky, že by mohli používať metódy, ktoré nie sú v súlade s duchom moderného ústavného liberalizmu."

Analytik ako príklad spomenul, že v parlamente má vedenie niektorých výborov v rukách výhradne koalícia. Nepozdávajú sa mu ani dôvody, ktoré viedli k odvolávaniu predsedov súdov.

Smer získal za 100 dní drvivú väčšinu moci v štáte

BRATISLAVA - Po koaličných vládach z rokov 1998 - 2006, v ktorých bola moc rozložená pomerne rovnomerne, má v súčasnej koalícii výraznú prevahu Smer. Ovláda 11 zo 16 miest vo vláde aj Slovenskú informačnú službu. Krížovo kontroluje zvyšných 5 ministerstiev a získava vplyv aj vo veľkej časti štátnych organizácií a firiem. Smer podporoval 5 z 8 dnešných županov a aj kandidatúru prezidenta Ivana Gašparoviča.

Politológ Miroslav Kusý si myslí, že taká rozsiahla koncentrácia moci v rukách jednej strany u nás nebola od roku 1989, a aj Mečiarove vlády so SNS a s ZRS fungovali s rovnomernejším rozložením vplyvu. Práve preto si podľa neho Smer vybral SNS a s HZDS. (knm)

Najväčšie zmeny od nástupu Ficovej vlády

Zrušenie poplatkov v zdravotníctve

Ľudia si na 20- a 50-korunové poplatky zvykli, ich zrušenie im finančne príliš nepomôže. Pre odporcov má však veľký symbolický význam, pre mnohých bola práve táto malá, ale konkrétna suma, ktorú videli v peňaženke, dôvodom, prečo volili Smer. Verejné financie bez poplatkov prídu o dve a pol miliardy korún. Peniaze vláda mohla použiť na zvýšenie kvality zdravotníctva.

Vianočný príspevok pre niektorých dôchodcov

Vláda ho vyplatí v tomto roku. Minie naň približne 1,7 miliardy korún. Suma príspevkov bude od 1500 do 1750 korún. Kabinet by ho chcel vyplácať aj v ďalších rokoch.

Zvýšenie minimálnej mzdy na 7600 korún

Zvýšia náklady väčšiny živnostníkov na podnikanie, pretože im pre rast minimálnej mzdy stúpnu odvody do Sociálnej a zdravotných poisťovní. Zamestnávať nekvalifikovaných ľudí bude pre firmy drahšie. Môže to viesť k nárastu nezamestnanosti v chudobných regiónoch.

Návrh na zavedenie "milionárskej dane"

Vláda ním nahradila sľub, že zavedie progresívny daňový systém a zruší rovnú sadzbu dane, na čo zrejme už nemá skutočnú vôľu.

Návrh na zníženie DPH na lieky a zdrav. pomôcky

Podobne ako pri milionárskej dani ide o kozmetickú úpravu. Pred voľbami Smer uvažoval o znížení DPH aj na potraviny a energie. Keď sa dostal k číslam o rozpočte, zistil, že je to nereálne znížiť DPH z 19 na 10 percent.

Zrušenie privatizácie teplární

Niektoré významné teplárne, ktoré sa mali privatizovať, očakávali investorov už niekoľko rokov. Ich predaj sa posúval preto, že sa strany bývalej vlády nevedeli dohodnúť, aký podiel sa má predať. Privatizácii nepomohli ani časté personálne zmeny v kresle ministra hospodárstva.

Zrušenie privatizácie bratislavského letiska

Privatizáciu letiska v Bratislave kritizoval Smer už pred voľbami. Novej vláde teda prišlo vhod, keď investor TwoOne nezískal načas súhlas Protimonopolného úradu so spojením viedenského a bratislavského letiska a neskôr ho nedostal vôbec. Letisko a štát budú teraz musieť nájsť niekoľko miliárd na investície do letiska a v štátnom rozpočte bude chýbať zhruba 10 miliárd korún, ktoré mali z tejto privatizácie prísť.

Zastavenie doprivatizácie energetických podnikov

Bývalá Dzurindova vláda chcela z doprivatizácie 51-percentného balíka v Západoslovenskej, Stredoslovenskej a vo Východoslovenskej energetike získať do rozpočtu podľa odhadov asi 30 miliárd korún. Ficov Smer doprivatizáciu kritizoval.

Návrh na zrušenie Špeciálneho súdu

Napriek všeobecnej zhode, že by sa mali právomoci Špeciálneho súdu rozšíriť a mal by sa "viac vyťažiť", minister Štefan Harabin presadzuje jeho zrušenie. Chýba súhlas Smeru.

Odvolávanie sudcov

Minister Harabin odvolal siedmich predsedov okresných a krajských súdov. Podľa opozície išlo najmä o sudcov, ktorí sa otvorene stavali za zachovanie Špeciálneho súdu. Harabin to zdôvodnil tým, že si neplnili povinnosti, bližšie však dôvody nespresnil.

Výmena vedenia SIS, NBÚ a polície

Vláda začala s výmenami v silových zložkách štátu krátko po vymenovaní. Do čela Slovenskej informačnej služby sa po Ladislavovi Pittnerovi dostal dovtedy neznámy Jozef Magala, vedenie Národného bezpečnostného úradu po nezhodách Mečiara a Smeru okolo námestníka SIS pripadlo HZDS.

Minister vnútra Robert Kaliňák vymenil hneď po schválení programového vyhlásenia vlády vedenie polície. O miesto prišiel prezident Anton Kulich aj viceprezident Jaroslav Spišiak. Na ich miesta nastúpil bývalý šéf ochrankárov Ján Packa a dovtedy neznámy Michal Kopčik.

(ľja, ik, knm)

Návrh novely o regulácii v sieťových odvetviach

Ficovej vláde sa nepozdávajú ceny za energie pre domácnosti a v snahe získať väčšiu kontrolu nad ich reguláciou pripravil rezort hospodárstva novelu zákona. Ministerstvu umožní viac zasahovať do regulačného procesu.

Mení sa aj obsadenie regulačnej rady a spôsob odvolávania jej členov. Väčší vplyv na reguláciu budú mať aj veľkí odberatelia. Regulačný úrad považuje novelu za ohrozenie svojej nezávislosti.

Obmedzenie príspevkov pre mimovládne organizácie

Nie je to novinka, uvažovala o tom už aj predošlá vláda. Súčasný kabinet tieto úvahy iba rozšíril.