Podľa informácií SME zmizol aj spis Richarda Schina, ktorý pracoval začiatkom deväťdesiatych rokov ako riaditeľ kancelárie Národnej rady. Chýba aj zväzok Štefana Jucka, ktorý bol Schinov podriadený - pracoval ako archivár. Obidvaja poznali Jána Langoša, ale aj jeho blízkeho poradcu právnika Juraja Kukuru, s ktorým pracovali v Národnej rade.

Schin si na Kukuru nespomína najlepšie, začiatkom deväťdesiatych rokov mali odborný konflikt a odvtedy ho nevidel. Ani on, ani Juck však nevedia povedať, prečo by mali zmiznúť práve ich spisy. Obaja hovoria: "Ani ma to nezaujíma."

Kukura pre SME povedal, že o týchto spisoch s Langošom nikdy nehovoril a ani nevie, kde by mohli byť, prípadne, či ich Langoš mohol skryť. Nevie, prečo zmizli práve zväzky Schina s Juckom.

Kukura bol v Ústave pamäti národa jedným z najbližších Langošových spolupracovníkov. Pracoval s ním ešte na federálnom ministerstve vnútra. Bývalý námestník ministra vnútra Jan Ruml o ich vzťahu povedal: "Zobral si ho so sebou na federálne ministerstvo vnútra, absolútne mu dôveroval."

Ďalší námestník ministerstva Martin Fendrich povedal, že Langoš sa podľa toho, čo si on pamätá, s Kukurom spoznal pri vzbure väzňov na Slovensku v roku 1990. "Juraj tam prejavil mimoriadnu odvahu, nebál sa ísť dovnútra. To Jankovi imponovalo."

Kukura sa po posledných parlamentných voľbách stal členom legislatívnej rady vlády. Do funkcie ho vymenovala vláda 31. júla 2006 na návrh ministra spravodlivosti Štefana Harabina. Jeho členstvo v rade prekvapilo viacerých ľudí z Langošovho okruhu.

Harabinov hovorca Michal Jurči na otázku, prečo sa rozhodli nominovať do rady práve Kukuru, povedal, že nešlo o nomináciu ministra spravodlivosti, ale o nomináciu ministerstva kultúry. To vedie Marek Maďarič zo Smeru. Jeho hovorca však povedal, že ministerstvo ho nenominovalo. "Trváme na svojej odpovedi," povedal zase Jurči.

Kukura povedal, že dostal dekrét od predsedu vlády a bral to ako zadosťučinenie. "Časy sa menia, som rád, legislatívou sa živím celý život."

Kukura bol na ministerstve vnútra aj za socializmu, desať rokov bol starším právnikom. Od roku 1981 až do roku 1989 bol odborným poradcom Kancelárie Slovenskej národnej rady, potom bol rok tajomníkom ústavnoprávneho výboru.

Po revolúcii pôsobil znovu na ministerstve vnútra, dostal aj vyznamenanie. Roky bol advokátom.