Cesnak obľubuje ľahké hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy. FOTO - IT
Podmienkou dobrého prezimovania ozimných odrôd zelenín (pór, cibuľa, cesnak, šalát, špenát, kel a iné) je včasný výsev, výsadba a následné utuženie pôdy. Rastliny tak do zimy dostatočne zakorenia a v upevnenej zemi, ktorá vplyvom mrazov menej zväčšuje svoj objem, sa korene netrhajú a rastliny nevysychajú.
Pór vysievame čím skôr na jar - v marci. Vhodnejšie je však predpestovanie priesad v pareniskách, kde sa lepšie vyvíjajú. Od mája do polovice júla sa vysádzajú na stanovište do riadkov vzdialených 30 centimetrov. Pred sadením sa priesady upravia tak, že nožom skrátime korene aj listy. Priesady sadíme 2 až 3 centimetre hlboko. Pór zberáme od konca júla (vždy najvyvinutejšie rastliny) až do jari.
Kuchynskú cibuľu na prezimovanie získavame buď z priamej sejby koncom augusta, alebo výsadbou dopestovanej sadzačky na jeseň. Na prezimovanie sa najviac hodí zimná cibuľa, ktorá sa rozmnožuje semenom alebo delením starších trsov. Vhodným termínom výsevu aj výsadby cibuliek je polovica augusta (do 30 centimetrov vzdialených riadkov). Kultúra sa necháva na stanovišti 2 až 3 roky. Pestuje sa predovšetkým pre listy podobne ako pažítka, no aj drobné cibuľky rastúce v trsoch sú veľmi chutné.
Cesnak obľubuje chránené slnečné polohy a ľahké záhrevné hlinitopiesočnaté, priepustné pôdy. Na prezimovanie sú vhodné zimné odrody paličiakov a nepaličiakov. Pred výsadbou sa odporúča cesnak moriť. Na jeseň vysádzame cesnak najneskôr do polovice októbra do riadkov vzdialených 30 až 35 centimetrov, v riadkoch 6 až 8 centimetrov a na hĺbku 6 centimetrov.
Zimný šalát sa vysieva priamo na hriadky v polovici septembra. Rastliny sa po vzídení nepretrhávajú, ale porast nesmie byť prehustený. Darí sa mu najmä v oblastiach s miernejšou zimou, škodia mu však holomrazy. V zime preruší vegetačné obdobie a v raste pokračuje až na jar. V jarnom období zimný šalát čo najskôr jednotíme, prihnojíme a pôdu prekypríme, prevzdušníme.
Špenát na prezimovanie sejeme koncom septembra do riadkov vzdialených 20 centimetrov, do hĺbky 3 až 4 centimetre. Jarný zber prezimovaného špenátu býva obyčajne o 20 dní skôr oproti špenátu z jarnej sejby. Za priaznivého počasia možno siať aj v druhej polovici novembra, osivo napučí, ale vzíde až skoro na jar.
Ružičkový aj kučeravý kel majú význam predovšetkým ako zelenina pre zimné obdobie v čerstvom stave. Vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie ho treba siať už v apríli a na záhone nechať čo najdlhšie. Spon sadenia je 60 x 60 centimetrov, pričom kel sadíme hlbšie, pretože hlboko zakoreňuje. Znáša mráz až -10 stupňov, preto ho možno pomerne dlho konzumovať priamo zo záhradky.
Autor: Ing. ALICA VÁNIKOVÁ
