BRATISLAVA - Nový minister spravodlivosti Štefan Harabin a generálny prokurátor Dobroslav Trnka chcú meniť niekoľko desiatok ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku. Ten platí len pol roka.
Harabinovi a Trnkovi nevyhovuje tzv. asperačná zásada, podľa ktorej sa za istých pravidiel zvyšuje hranica trestu až o polovicu. Podľa Harabina môže táto zásada znamenať aj ústavný problém, keďže je otázka, či nejde o zásah do sudcovskej nezávislosti. Ak by spomínané zmeny odobril parlament, odsúdení by nemohli dostať vyššie tresty, ako je "strop" určený v Trestnom zákone.
Zásada zvyšovania hornej hranice trestu sa dostala do Trestného zákona v roku 2003. Umožňuje upravovať výšku trestu mimo hornej hranice, už keď odsúdený spáchal súbežne dva činy. "Nefunkčný systém, ktorý priniesli tieto kódexy a ktorý komplikuje život policajtom, prokurátorom a sudcom musíme sfunkčniť a musíme to urobiť v čo najkrajšom čase," povedal včera Harabin po stretnutí s Trnkom. Zmenami kódexov sa podľa Harabina bude zaoberať komisia zo zástupcov ministerstva, prokuratúry, advokátov i policajtov. Novela by mala nadobudnúť účinnosť od marca 2007. Zmeny Harabin bližšie nevysvetlil, "pretože by to prospelo páchateľom".
Trnka poznamenal, že nefungujú iba niektoré ustanovenia nového Trestného zákona. "Je tam asi 40 paragrafov, ktoré pokladá prokuratúra za potrebné novelizovať," povedal.
Generálny prokurátor taktiež navrhuje, aby sa zrušilo ustanovenie, ktoré znemožňuje podmienečné zastavenie trestného stíhania pre verejných činiteľov. To je teraz možné len u "bežných" ľudí, a tak sú verejní činitelia podľa prokurátora diskriminovaní.
Lipšic: Zmiernia sa tresty zločincom
Zrušenie asperačnej zásady by podľa exministra spravodlivosti Daniela Lipšica znamenalo oslabenie prísneho postihovania páchateľov. "Aj vďaka zvýšenej trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov klesá počet trestných činov - najmä násilných," povedal. Lipšic predpokladá, že by sa zmiernilo najmä postihovanie recidivistov.
Čo so Špeciálnym súdom?
Harabin aj Trnka kritizovali aj postavenie Špeciálneho súdu. "Nie je žiaduce, aby sa v právnom štáte favorizovali určití sudcovia a prokurátori," myslí si Harabin. "Na Špeciálny súd nebol robený výber, ale nábor. Treba skončiť s tými mýtami o tom, že je tam nejaká elita," povedal. Minister však nič bližšie o osude súdu neprezradil, keďže sa uskutočňuje jeho audit.
Trnka nevidí dôvod na zrušenie Špeciálneho súdu a prokuratúry, ale zmeny predpokladá. "Päťstokorunové úplatky nemusia riešiť špeciálni sudcovia," hovorí a pripomína, že napríklad sudcovia riešiaci kauzy Mikuláša Černáka nemajú na rozdiel od špeciálnych ochranku. "Najťažšie prípady sa realizujú na inom súde ako na špeciálnom," tvrdí.
Podľa Lipšica by sa mali kompetencie Špeciálneho súdu rozšíriť. Sudcovia by však rozhodne nemali prísť o ochranu; riešia prípady ako sú kyselinári a Devín banka. Špeciálny súd vznikol aj preto, aby sa zamedzil únik informácií, dodáva Lipšic. "Aj v malom korupčnom prípade, kde figuruje bezúhonný policajt, ktorý má nadštandardné kontakty na miestnu justíciu, hrozí riziko úniku informácií."
