Colnice na slovenských či poľských hraniciach sa mali podľa pôvodného plánu zavrieť budúci rok na jeseň, teraz to však vyzerá, že občania z nováčikovských štátov si užijú voľné prekračovanie hraníc až o pol roka neskôr. Brusel má totiť sklz pri spúšťaní databázy, ktorá umožňuje dohliadať na bezpečnosť vnútorného priestoru únie bez toho, aby na to boli nutné kontroly na hraniciach.
Správu o možnom oneskorení vstupu nováčikov do takzvaného schengenského systému si včera vypočuli ministri vnútra dvadsaťpäťky na poslednej bruselskej schôdzke pred prázdninami. Zástupcovia nováčikov sa proti odkladu ohradzovali: prekáža im, že by takýto krok mohol oslabiť dôveru ľudí n úniu.
"Psychologicky je zrušenie hraničných kontrol dôležité, pretože posilňuje pocit, že sa k občanom nových členských krajín pristupuje rovnako ako k ľuďom zo starších členských štátov," povedal o rokovaniach slovenský veľvyslanec pri EÚ Maroš Šefčovič.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin sa nechcel o debate pred jej koncom vyjadrovať. Podľa neho väčšina štátov za nováčikov postavila. "Zo všetkých strán zaznel veľký záujem, aby sa dodržali pôvodné termíny: teda spustenie databázy v marci 2007 a jej uvedenie do praxe na budúci rok v októbri," povedal Šefčovič.
Eurokomisár pre vnútro Franco Frattini povedal, že dodržanie pôvodného termínu je stále možné. "Ak sa napnú všetky sily a urýchli sa práca na databáze, budeme stále schopní spustiť ju na budúci rok na jeseň," povedal Frattini.
Nováčikom sľúbili, že práca na schengenskej databáze bude odteraz pravidelne kontrolovaná a tlak na dodržanie termínov vzrastie.
Hlavný problém elektronickej databázy je, že sa do nej musia uložiť a zmestiť milióny údajov o ľuďoch pohybujúcich sa v únii, o ukradnutých autách a hľadaných osobách. Pritom musí byť operatívna vo všetkých členských krajinách.
Brusel poveril zostrojením sofistikovaného softvéru francúzsku firmu so sídlom v Štrasburgu, tej však dlho trvalo, kým ho zostavila. Oneskorenie nastalo aj tým, že tender na schengenskú databázu napadli neúspešní záujemcovia, a práca tak štyri mesiace stála.
"Ukazuje sa, že rozsah tejto operácie nebol dobre ohodnotený. Je to obrovská úloha," povedal Šefčovič. Databáza pre staršie členské krajiny už dnes obsahuje trinásť miliónov dát a pribudnúť majú ďalšie, okrem iného biometrické údaje z pasov, odtlačky prstov hľadaných ľudí v únii a ďalšie detailné informácie.
Autor: KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Brusel
