BRATISLAVA - Uverejniť ospravedlnenie a zaplatiť 3 milióny ako odškodné má denník Pravda bývalému predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi za karikatúry a glosy. Tie upozorňovali na to, že Harabin rozdal niektorým sudcom odmeny spolu za viac ako 5 miliónov a na to, že na Najvyššom súde sa neprideľujú prípady prostredníctvom elektronickej podateľne.
Harabin, ktorý žiadal 10 miliónov, hovorí, že nie je dôležité odškodnenie, ale ospravedlnenie, ktoré dokazuje, že nie je možné publikovať lži a brániť to ústavným právom na slobodu prejavu.
Slovenský syndikát novinárov varuje, že rozhodnutie krajského súdu v neprospech Pravdy je "nebezpečný precendens, ktorý má pôsobiť na médiá zastrašujúco". O spore chce informovať aj Medzinárodnú a Európsku federáciu novinárov.
Tri milióny musel v roku 2004 zaplatiť a ospravedlniť sa aj denník SME sudcovi Najvyššieho súdu Haraldovi Stiffelovi.
Bývalý minister spravodlivosti a podpredseda KDH Daniel Lipšic povedal, že priznané výšky nemajetkovej ujmy sú prehnané. "Je zarážajúce, že súdy, ktoré aj keď žalobca vyhrá spor, priznávajú väčšinou symbolickú sumu alebo žiadnu, pri sudcoch priznávajú milióny." Médiá sa podľa Lipšica ešte môžu obratiť na Ústavný súd alebo na Európsky súd pre ľudské práva. "Sloboda prejavu má ústavnoprávnu dimenziu a výška nemajetkovej ujmy pre médiá by nemala byť takpovediac likvidačná."
Harabin si nemyslí, že tri milióny sú likvidačné, pretože denník suma nezaujímala vtedy, keď si zvyšoval zisk publikovaním lží, ktoré "zasahovali do integrity mojej osoby a integrity mojej rodiny".
Zuzana Krútka z predsedníctva syndikátu povedala, že "treba biť na poplach, keď prijmú takýto rozsudok súdy v krajine, ktorá je hodnotená ako jedna z najlepších z hľadiska slobody slova". Absurdné je podľa nej odsúdiť niekoho za karikatúry a glosy, ktoré pracujú s nadsádzkou. Harabin sa bráni tým, že denník "v rozsudku nedostal povinnosť ospravedlniť sa za karikatúry, ale za sprievodné texty k nim".
Na jednej karikatúre uverejnená v denníku Pravda je postava pripomínajúca Harabina, ktorá hovorí, že "je samozrejmé, že obchádzam zákony, pretože prideľovaním prípadov počítačom si totiž dosť ťažko môžem zvyšovať životný štandard". Na ďalšej dodáva, že "prípady prideľujem osobne, zákon tým porušujem minimálne, zato osobný prospech je maximálny". Na tretej karikatúre je postava pripomínajúca vicepremiéra Ivana Mikloša, ktorá hovorí, že "tých pár miliónov, čo pán Harabin každý rok premrhá, snáď nebudeme chcieť vrátiť. Škrtneme ich napríklad deckám na cestovnom, nech si vážia vzdelanie".
Zástupkyňa šéfredaktora Pravdy Nora Slišková povedala, že rozhodnutie súdu je "zásahom proti slobode tlače", pretože denník sledoval verejného činiteľa pri výkone jeho funkcie. Ak by rovnako postupovali aj ďalší politici a súdy by im priznali nárok na miliónové odškodné, mohlo by to podľa nej spôsobiť, že zmizne politická karikatúra.
S rozhodnutím krajského súdu, proti ktorému sa už nie je možné odvolať, nesúhlasia ani karikaturisti. Autor kresieb Danglár je šokovaný a obáva sa, že by to mohlo skutočne spôsobiť autocenzúru, keď si bude dávať pozor na to, čo kreslí, pretože tým ohrozuje aj zamestnávateľa.
Pravda sa chce obrátiť na Ústavný súd a na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Radoslav Procházka, odborník na ústavné a európske právo, hovorí, že doteraz rozsudky Ústavného súdu umožňujú "domnievať sa, že snaha Pravdy nemusí byť bezúspešná".
Pokiaľ ide o európsky súd, Procházka upozorňuje, že prikladá väčší význam slobode slove a riadi sa tým, že verejný činiteľ pri výkone funkcie požíva nižšiu ochranu. Domnieva sa, že aj rozsudok krajského súdu by mohol vyzerať inak v krajinách, ktoré majú dlhšie skúsenosti s rozhodovaním štrasburského súdu.
Harabin sa bráni, že znížená ochrana sa netýka sudcov, len politikov.
Autor: haj, mož
