Brokolica je bohatým zdrojom vitamínov a minerálnych prvkov. FOTO - ARCHÍV

Brokolica, čiže kapusta obyčajná špargľová (Brassica oleracea convar. Botrytis var. Italica), pochádza z oblasti Stredozemného mora. Vzhľadom i vzrastom pripomína prechodnú formu medzi karfiolom a ostatnými hlúbovinami. Ružice a stonky brokolice sú však bohaté na chlorofyl, preto majú svetlozelenú, tmavozelenú až modrofialovú farbu.

Významnou zeleninou sa stala až v 20. storočí. Je bohatá na vitamín C, ktorý si uchováva ešte asi týždeň po uskladnení. Prítomný betakarotén znižuje množstvo voľných radikálov v organizme. Čím je brokolica tmavšia, tým viac vitamínu C a betakaroténu obsahuje. Sto gramov brokolice nahradí 10 percent dennej dávky vitamínu E (tokoferol), nazývaného aj antisterilný vitamín. Dôležitá je tiež kyselina listová (folacín), špeciálny vitamín kostnej drene, nevyhnutný na tvorbu krvi a celkový rast. Pri jeho nedostatku vzniká anémia. Odporúčaná denná dávka 0,1 až 0,2 gramu tejto kyseliny sa nachádza v 100 gramoch brokolice.

Brokolica je tiež bohatým zdrojom vápnika (v 100 gramoch sa nachádza asi 100 miligramov Ca). Obsahuje aj minerálne prvky horčík, draslík, železo, fosfor a zinok. Fytochemické látky prítomné v brokolici - indoly, zlúčeniny dusíka, sú údajne účinné proti rakovine, pretože zabraňujú karcinogénom poškodiť DNA. Svoje vlastnosti si pritom uchovávajú bez ohľadu na spôsob spracovania. Nemenej dôležitý je aj vysoký obsah vlákniny, ktorý výrazne vplýva na črevnú peristaltiku. Brokolica zlepšuje tiež látkovú premenu, prácu srdca, svalov a nervov.

Ako sa pestuje

Kvetné ružice, ktoré tvoria hlavnú konzumnú časť, nasadzuje brokolica postupne. Pestujeme ju z priesad či z priamych výsevov pre letný alebo jesenný zber. Výhodnejšie je pestovanie pre jesenný zber, pretože jarná kultúra po zvýšení teplôt nad 22 stupňov rýchlo rozkvitne a súkvetie sa znehodnotí. Brokolici najlepšie vyhovujú stredne ťažké prevzdušnené, vysoko úrodné pôdy, dobre zásobené živinami a humusom s pH 6,2 až 7,5.

Vhodný termín na výsadbu brokolice pre jesenný zber je koniec augusta až začiatok septembra. Semená sa vysievajú už koncom mája alebo začiatkom júna výsevné záhony, kde si za 4 až 5 týždňov vypestujeme priesady. Tie vysádzame do sponu 0,6 x 0,6 metra až 0,7 x 0,7 metra, podľa vzrastnosti odrody. Dôležité je zavlažovanie priesad počas vegetácie. Brokolici sa dobre darí aj vo vyšších polohách s vlhším ovzduším. Patrí totiž medzi chladuvzdorné hlúbové zeleniny, v priaznivých podmienkach môžeme preto zber posunúť až do polovice novembra.

Kvetné ružice zberáme postupne tak, že odrezávame ružice vhodné na konzumáciu s čo najdlhším hlúbom. Kvalitnú ružicu možno skladovať 1 až 2 dni v chladničke alebo na mieste určenom na uskladnenie zeleniny.

Z brokolice konzumujeme kvetenstvo, teda ružicu aj stonku, ktorú pripravujeme ako špargľu. Pred úpravou ju namočíme na 10 minút do osolenej vody, aby z nej vyliezol hmyz.

Pri tepelnej úprave dbáme na to, aby sme nezlikvidovali všetky cenné látky. Najšetrnejšie je varenie v pare, čím sa zachováva veľa vitamínu C a minerálne látky sa nevyplavia tak ako pri varení. Brokolicu však neparíme celkom do mäkka a podávame ju čo najskôr. Konzumovať sa môže aj surová, napríklad s jogurtom alebo v šalátoch. Využíva sa aj na prípravu polievok, príloh k mäsovým jedlám a veľmi chutná je zapečená.

Autor: Ing. JÁN ČERVENKA