Reďkovka sa používa aj ako liečivá rastlina s antimikrobiálnym účinkom. Čerstvá šťava z reďkovky (100 až 150 mililitrov na deň) pôsobí priaznivo pri chronických ochoreniach žlčníka (nie zápalov, lebo dráždi pečeň a žlčové cesty), žalúdka a pri poruchách trávenia. Šťava zmiešaná s medom je vhodná proti kašľu.

Podľa dĺžky vegetačného obdobia a spôsobu pestovania rozdeľujeme reďkovku na jarnú (vegetačné obdobie 50 až 60 dní), letnú (60 až 90 dní) a zimnú (100 až 130 dní). Reďkovku pestujeme ako predplodinu (jarná reďkovka), medziplodinu (letná reďkovka), následnú plodinu (zimná reďkovka) prípadne ako hlavnú plodinu. Vyhovujú jej slnečné a teplé polohy, piesočnato-hlinité, hlinito-piesočnaté a pre zimnú reďkovku hlinité pôdy s dostatkom humusu. Reďkovka pestovaná na ťažkých pôdach sa vyznačuje ostrou, drsnou chuťou.

Pôdu pred siatím dokonale spracujeme. Ak treba, zapravíme do nej priemyselné hnojivá. Reďkovka neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom (buľvy sú červivé, praskajú a majú nepríjemnú štipľavú chuť), preto ju pestujeme v druhej a tretej trati (v druhom alebo treťom roku po hnojení maštaľným hnojom). Pri strednej zásobe živín v pôde pred sejbou zapracujeme okolo 0,5 kilogramu dusíka, 0,15 kilogramu fosforu a 0,8 kilogramu draslíka na 100 štvorcových metrov. Zo stopových prvkov treba doplniť najmä bór a mangán. Prehnojenie dusíkom spôsobuje zlú skladovateľnosť.

Reďkovku pestujeme z priameho výsevu do voľnej pôdy. Jarnú reďkovku sejeme od marca do polovice apríla, letnú reďkovku v apríli a máji. Od júla do polovice augusta vysievame zimnú reďkovku. Sejeme do riadkov vzdialených 0,30 až 0,40 metra. Vzdialenosť rastlín v riadku má byť 0,10 až 0,20 metra. Spotreba osiva je 0,06 až 0,08 kilogramu na 100 štvorcových metrov. Po vzídení porast plečkujeme, okopávame, prípadne jednotíme.

Reďkovku pestujeme na pozemkoch, kde je možnosť zavlažovania, lebo len pri dostatočnej zálievke dopestujeme kvalitné buľvy s jemnou dužinou. Pôdu počas vegetácie udržiavame čistú, kyprú a bez burín. Na koreňoch sa môže vyskytnúť nádorovitosť. Pre zamedzenie tejto choroby je dôležité dodržovať osevné postupy. Zo škodcov sa vyskytujú najmä skočky, ktoré poškodzujú listy. Proti nim používame opakovaný postrek dovolenými prípravkami.

Jarnú reďkovku zberáme postupne, len čo sú buľvy vhodné na konzumáciu. Po zbere treba plody čím skôr spotrebovať, pretože sa zhoršuje ich kvalita. Jarnú reďkovku s vňaťou môžeme pri teplote 0 až 1 stupeň skladovať 2 až 3 týždne. Zimnú reďkovku nechávame na poli čo najdlhšie. Zberáme ju pomocou rýľov, na väčších plochách podorávačom, a to v októbri až novembri. Vybraté buľvy očistíme, listy asi 50 milimetrov nad buľvou odkrútime (odrežeme). Popraskané a mechanicky poškodené buľvy odstránime. Zdravé buľvy bez vňate sú vhodné na zimné uskladnenie.

Autor: Ing. JOZEF FÜLÖP