Na proteste, ktorý zorganizovali prívrženci Putina, prišli aj ľudia s vlajkami Ukrajiny a EÚ

Informovala o tom kancelária tureckého prezidenta, píše agentúra AFP.

„Turecko sa už od začiatku vojny úprimne usiluje o spravodlivý mier a v tomto kontexte podporuje prístupy zamerané na dosiahnutie trvalého mieru za účasti všetkých strán,“ oznámila Erdoganova kancelária.

Turecko udržiava priateľský vzťah ako s Moskvou, tak aj s Kyjevom, pričom od mája usporiadalo na svojom území už tri kolá mierových rokovaní Ukrajiny s Ruskom.

Turecko pritom dlhodobo zdôrazňuje potrebu ochrany územnej celistvosti Ukrajiny, zároveň však v súvislosti s inváziou neuvalilo sankcie na Rusko, ako to spravili západné krajiny.

Na schôdzke v Bielom dome sa zúčastnil aj šéf NATO Mark Rutte, ktorý počas svojej utorňajšej spiatočnej cesty do Európy zatelefonoval aj Erdoganovi, informuje prezidentova kancelária.

Dvojica podľa jej vyhlásenia diskutovala o „príspevku k mierovému procesu od Turecka ako jednej z najdôležitejších krajín NATO“ a dohodla sa na pokračovaní úzkej spolupráce. Erdoganova kancelária bez ďalších podrobností uviedla, že diskusia sa týkala aj možných udržateľných a realizovateľných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. (TASR)

Český premiér ocenil, že s takzvanou koalíciou ochotných po novom intenzívne diskutujú Spojené štáty a zhodujú sa s ňou v tom, ako ďalej postupovať.

Nový sankčný balík pre prípad, že by Rusko ukončiť vojnu nechcelo, pripravuje EÚ tiež spolu s USA. Povedal to po prvom rokovaní jeho kabinetu po vládnych prázdninách, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Nechcem, aby to znelo prehnane optimisticky. Je tu posun v zablokovanej veci, nejaká nádej, že by na Ukrajine mohli ustať boje a mohlo by sa dosiahnuť riešenie, ktoré prinesie trvalý mier, ale cesta k tomu je ešte dlhá. Avšak niekam sme sa v medzinárodnom priestore posunuli, to je dobre a ČR je nepochybne dôležitou súčasťou celej veci,“ povedal Fiala.

Či sa situácia posúva smerom k pozitívnemu výsledku, sa podľa jeho slov ešte uvidí.

Za dôležité považuje vytvorenie dostatočných bezpečnostných garancií pre Ukrajinu. „Kľúčovým prelomom je, že Spojené štáty sú pripravené sa na tých bezpečnostných garanciách podieľať. Jedine to môže zaistiť trvalý mier. Musia byť konkrétne a mať odstrašujúci charakter. To okrem iného znamená, že je potrebné Ukrajine zaistiť dostatok zbraní a vojenského vybavenia aj v čase budúceho mieru, v ktorý všetci dúfame, aby to Rusko odrádzalo od ďalšej agresie,“ podotkol český premiér.

Podľa Fialu je jedno, kde by k schôdzke Putina a Zelenského došlo. Kľúčovou otázkou podľa neho je, či je Putin vôbec pripravený sa na takom rokovaní zúčastniť a prejaviť vôľu ukončiť agresiu na Ukrajine.

„Teraz sa ukáže, či má Putin skutočne záujem ukončiť vojnu a zastaviť vraždenie ukrajinských občanov a detí a sadnúť si za rokovací stôl,“ dodal. (TASR)

„Budapešť? Nie každý si možno pamätá, ale už v roku 1994 Ukrajina dostala záruky územnej celistvosti od USA, Ruska a Spojeného kráľovstva. A bolo to práve v Budapešti,“ povedal Tusk podľa webu Politico.

„Možno som poverčivý, ale tentoraz by som sa snažil nájsť iné miesto.“

Podľa informácií spomenutého webu Biely dom skúma možnosť trilaterálneho stretnutia vrátane Trumpa v maďarskom hlavnom meste.

Maďarsko by však bolo pre Ukrajinu problematickým miestom. Memorandum z roku 1994, podpísané USA, Spojeným kráľovstvom, Ukrajinou a Ruskom, zaručovalo rešpektovanie suverenity Kyjeva výmenou za jeho jadrové odzbrojenie.

Putinov útok na Ukrajinu v roku 2014 a nedostatok vojenskej podpory zo strany signatárov však tieto záruky prakticky zneplatnili.

Maďarský premiér Viktor Orbán, blízky spojenec Trumpa, ktorý naďalej udržiava vzťahy s Kremľom napriek ruskej invázii na Ukrajinu, zatiaľ verejne nekomentoval situáciu.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó už 25. februára 2022, deň po ruskom útoku na Ukrajinu, navrhol Budapešť ako bezpečné miesto pre obe strany. (SITA, Politico)

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS.

Európska únia sa podľa ruského ministra zahraničia snaží zmeniť postoj Trumpa v otázke Ukrajiny, ktorú Rusko pred viac ako tromi rokmi v plnom rozsahu vojensky napadlo.

"Nemôžeme súhlasiť s tým, že sa teraz navrhuje riešenie otázky bezpečnosti, kolektívnej bezpečnosti, bez Ruskej federácie. To nepôjde," dodal Lavrov.

"Som presvedčený, že na Západe, predovšetkým v Spojených štátoch, veľmi dobre chápu, že vážne diskutovať o otázkach zabezpečenia bezpečnosti bez Ruskej federácie - to je utópia, to je cesta nikam," dodal.

V prípade Spojených štátov pozoruje Rusko narastajúce pochopenie, že je potrebné odstrániť "základné príčiny" konfliktu, povedal Lavrov.

Naopak u EÚ vidí "neetické pokusy" ovplyvniť postoj Washingtonu k ukončeniu rusko-ukrajinskej vojny. Obvinil pritom európske krajiny, že svojou podporou Kyjevu situáciu vyhrocujú a samy neprichádzajú so žiadnymi konštruktívnymi návrhmi. (ČTK)

Ukrajinské špeciálne sily zverejnili video z operácie, pri ktorej Esedullu Abačeva vážne zranili.

Ukrajinské špeciálne sily zverejnili video z operácie, pri ktorej vážne zranili zástupcu ruského generálporučíka Esedullu Abačeva.

Generála letecky prepravili do Moskvy, kde mu údajne museli pre zranenia amputovať ruku a nohu.

Ukrajinci zasiahli konvoj s generálom na ceste Ryľsk - Chomutovka päť kilometrov od mesta Ryľsk v ruskej Kurskej oblasti v noci zo 16. na 17. augusta.

Po odštartovaní rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu Abačev velil takzvanému 2. armádnemu zboru Ľudových milícií „Luhanskej ľudovej republiky“.

Dával priame rozkazy bombardovať obce v Luhanskej oblasti do ich úplného zničenia.

O jej príchode informoval na sociálnej sieti X ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Sybiha jej poďakoval za „osobné nasadenie“ pri rozvoji bilaterálnych vzťahov a pripomenul, že ide už o jej tretiu návštevu Ukrajiny od marca tohto roka, keď sa ujala funkcie.

„Naše stretnutie sme začali uctením si pamiatky padlých ukrajinských obrancov Európy. Za našu slobodu vďačíme ich odvahe,“ napísal.

Návšteva rakúskej ministerky prichádza len niekoľko hodín po ruskom dronovom útoku, ktorý v noci na stredu v Odese spôsobil požiar na palivovom zariadení a poškodil obytné budovy.

Viedeň, hlavné mesto Rakúska, sa zároveň spomína medzi potenciálnymi dejiskami prípadného stretnutia Putina a Zelenského.

Ukrajinský prezident navštívil Viedeň v polovici júna tohto roka a stretol sa s prezidentom Alexandrom Van der Bellenom a kancelárom Christianom Stockerom. Išlo o jeho prvú návštevu v Rakúsku od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Rakúsko síce nie je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie a považuje sa za vojensky neutrálne, nenárokuje si však politickú neutralitu, napísala nemecká agentúra DPA. (TASR)