* Katolícky duchovný Robert Gombík zo Senca a kaplán Marián Zajíček z Pezinku boli v súvislosti s Chartou 77 obvinení z trestného činu podvracania republiky. Trestné stíhanie sa začalo 6. januára 1977, v marci 1978 boli prepustení a za rozpisovanie a rozširovanie Charty 77 stíhaní na slobode. Zajíček pracoval ako výhybkár, Gombík bol preložený na odľahlú faru.
* * *
* Jezuita Oskar Formánek z Popradu bol za marenie dozoru nad cirkvou odsúdený na 18 mesiacov podmienečne s odkladom na štyri roky. Za jeho spolupáchateľku bola označená Mária Kožárová, ktorá dostala 12 mesiacov podmienečne. Odsúdil ich Okresný súd v Prešove.
* * *
* Kňaz Jozef Labuda a Emília Kesegová boli odsúdení za marenie dozoru nad cirkvou. Predsedom okresného senátu v Rimavskej Sobote bol Roman Bavol. Obžalobu podal prokurátor Ladislav Šupena (dodnes pracuje na okresnej prokuratúre v R. Sobote). Labuda a Kesegová sa odvolali a senát Krajského súdu v Banskej Bystrice v zložení Ľubomír Samuel (zo súdnictva nedávno odišiel), Vlasta Fulneková a Bohumil Novák ich oslobodili. Minister spravodlivosti však podal sťažnosť na Najvyšší súd a senát v zložení Anton Hambálek, Harald Stiffel (dodnes súdi na Najvyššom súde) a Emil Bdžoch (dodnes súdi na Najvyššom súde) vyslovili názor, že bol spáchaný trestný čin, a prikázali podriadenému súdu, aby ich odsúdil.
Kesegová, ktorú odsúdili na štyri mesiace nepodmienečne, prišla o prácu. Zamestnávateľa zažalovala, ale senát pod vedením sudkyne Emílie Siebenstichovej (dodnes súdi na Najvyššom súde) jej žalobu zamietol.
* * *
* Katolíckeho kňaza Antona Zlatohlavého odsúdil Mestský súd Košice v apríli 1981 za zneužívanie náboženskej funkcie a marenie štátneho dozoru nad cirkvami na 2 roky. Senátu predsedal Miloš Upeček.
* * *
* Salezián Günter Matej Rompf bol odsúdený na 2 roky nepodmienečne za to, že sa stretával s deťmi z detského domova a modlil sa s nimi pred jedlom alebo sa s nimi po výlete zastavil v kostole. Odsúdil ho Mestský súd v Bratislave v septembri 1981, senátu predsedala V. Kotrbancová, prokurátorom bol Svetozár Chabada (dnes advokát Ivana Lexu). Krajský súd v Bratislave nepodmienečný trest potvrdil. Senátu predsedala Anna Pohančeníková (do mája 2004 sudkyňa Krajského súdu v Trnave).
* * *
* Katolícky kňaz Štefan Javorský bol zatknutý v roku 1975 na fare v Muráni a odsúdený za rozširovanie náboženskej tlače a nepriateľskej ideológie na 2 roky nepodmienečne. V septembri 1981 ho Okresný súd v Spišskej Novej Vsi odsúdil za trestný čin porušovania domovej slobody znovu na 2 roky nepodmienečne. V marci 1986 ho obvinili z marenia dozoru nad cirkvou, lebo raz spovedal na Mariánskej hore v Levoči, podával prijímanie bez štátneho súhlasu a slúžil súkromnú omšu v dome Jána Svocáka.
* * *
* Dvaja študenti Tomáš Konc, Branislav Borovský, a robotník Alojz Gabaj boli 12. decembra 1983 zadržaní v pohraničnej oblasti a v Poľsku ich vzali do väzby. Z Poľska na Slovensko chceli doviezť náboženskú literatúru. Boli obžalovaní z nedovoleného opustenia republiky. Senát Okresného súdu Bratislava I, ktorému predsedal Pavol Lešťák, nariadil 5. marca 1985 hlavné pojednávanie, žalobu predkladal prokurátor Ladislav Kuruc. Gabaj a Borovský boli odsúdení na 18 mesiacov a Konc na 16 mesiacov nepodmienečne. Mestský súd v Bratislave za predsedníctva Petra Šramka (dodnes súdi na Krajskom súde v Bratislave) a prokurátor Michal Serbin (podával obžalobu v Lexových kauzách) im znížili trest o štyri mesiace.
* * *
* U katolíckeho kňaza Matej Németha urobila ŠtB 14. septembra 1984 bytovú prehliadku a 3. októbra bol obvinený z prípravy poburovania. Okresný súd v Rožňave odsúdil Németha v máji 1985 na 1 rok s podmienkou a na zákaz povolania na jeden rok. V septembri 1985 mu bol odobratý štátny súhlas. Krajský súd v Košiciach za predsedníctva Jána Popovca potvrdil rozsudok okresného súdu.
* * *
* Členov Cirkvi bratskej Jána Juhaščíka ml. a Rudolfa Sobanoša zadržali vo Vranove nad Topľou, po prehliadke auta im zobrali náboženskú literatúru v ruštine. Zároveň ŠtB urobila domovú prehliadku u Jána Juhaščáka staršieho. Obvinili ich z prípravy trestného činu porušenia predpisov o obehu tovaru s cudzinou a vzali ich v Košiciach do väzby.
* * *
* Študent Ján Vecan a robotník Marek Roháček boli 20. augusta 1985 zadržaní pri cestnej kontrole, v kufri auta mali okolo 100 kníh. Vecan bol vzatý do väzby, Roháček bol stíhaný na slobode.
* * *
* Františkán a katolícky kňaz Bystrík Cyril Janík, ktorý pracoval ako vedúci skladu, bol obvinený z podvodu, lebo vraj vylákal peniaze od Terézie Knežíkove. V júni 1985 uňho urobili domové prehliadky a našli samizdatovú, náboženskú literatúru a liturgické potreby. Okresný prokurátor v Poprade Michal Bajus ho vzal do väzby. Po troch týždňoch ho na jeho žiadosť prepustili. Súd za predsedníctva Štefana Harabina (dodnes súdi na Najvyššom súde) ho oslobodil. Prokurátor sa však odvolal a Krajský súd v Košiciach za predsedníctva Jozefa Hrindáka (dodnes súdi na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou) vrátil vec okresnému súdu. Súd znovu za predsedníctva Harabina a sudcov Michala Pjesčáka a Cyrila Mečka odsúdil Janíka na 28 mesiacov nepodmienečne. Krajský súd, kde senátu predsedal Štefan Petro, ho zároveň odsúdil za marenie dozoru nad cirkvou.
* * *
* Výskumná pracovníčka Mária Kotrisová bola po domovej prehliadke v novembri 1985 obvinená z poškodzovania záujmov republiky v cudzine - našli u nej náboženskú literatúru. Prokurátorka Zuzana Hammelová z Obvodnej prokuratúry Bratislava I na ňu podala obžalobu, pretože dostávala zo zahraničia a doma korigovala slovenský preklad knihy o pokuse zavraždiť pápeža. Preklad požičala viacerým ľuďom a aj ho rozmnožila. Kotrisová bola v 4. mesiaci tehotenstva. Okresný súd Bratislava I za predsedníctva Pavla Lešťáka ju odsúdil na 10 mesiacov nepodmienečne. Senát Mestského súdu v Bratislave za predsedníctva Dariny Sárkovej v odvolacom konaní zmenil rozsudok na 10 mesiacov podmienečne s odkladom na dva roky.
