Kaleráb je chutná a obľúbená zelenina. Má vysoký obsah vitamínov A, B1, B2, C, PP a minerálnych látok ako vápnik, fosfor a železo. Jeho jednotlivé kultivary sa líšia sfarbením. Základná zelená farba môže byť prekrytá antokyanom do modra až fialova. Kaleráb má vegetačné obdobie relatívne krátke, takže ho možno zaradiť ako predplodinu napríklad pre paradajky.

Pre skoré jarné pestovanie treba vypestovať priesady kalerábu už v januári alebo vo februári. Do voľnej pôdy ich vysádzame koncom marca až začiatkom apríla. Kaleráb je náročný na živiny a dostatok humusu v pôde, čo platí najmä pre neskoré kultivary. Vhodné je umiestniť ho na pozemky hnojené maštaľným hnojom. Pri hnojení dusíkatými hnojivami treba, podobne ako pri reďkovke, myslieť na schopnosť kalerábu akumulovať dusičnany v konzumných častiach.

Výsadbu robíme do sponu 25 x 25 centimetrov, do takej hĺbky, v akej boli rastlinky umiestnené v parenisku. Počas vegetácie treba ničiť buriny a minimálne raz počas vegetačného obdobia povrch pôdy skypriť. Kaleráb si vyžaduje pravidelné zavlažovanie, pretože kolísanie pôdnej vlhkosti vedie k praskaniu buliev. Zberať začíname v závislosti od kultivaru o 35 až 45 dní po výsadbe do voľnej pôdy. Skoré kultivary sa zberajú postupne prebierkou, keď buľvy dosiahnu priemer 4 až 6 centimetrov. Z týchto kultivarov možno konzumovať aj listy, ktoré majú vyšší obsah vitamínu C ako buľvy a obsahujú aj dôležité minerálne prvky.

Hrach je charakteristický vysokým obsahom rastlinných bielkovín, ktoré sa svojím zložením približujú zloženiu živočíšnych bielkovín. Pre ľudský organizmus je zdrojom vitamínov A, B1, B2, C, PP a minerálnych látok ako vápnik, horčík, fosfor a síra. Okrem významnej výživnej hodnoty je pre pestovateľov zaujímavá aj jeho hodnota ako predplodiny.

Hrach cukrový a hrach na lúskanie vysievame už v druhej polovici marca. Hrach stržňový vysievame kvôli citlivosti na nízke teploty o dva až tri týždne neskôr, teda od začiatku apríla. Na pôdne a klimatické podmienky je hrach nenáročný. Najlepšie sa mu však darí na hlbokých a primerane vlhkých pôdach. Semená vysievame do hĺbky 5 až 6 centimetrov, do sponu 5 x 25 až 50 centimetrov. Vzdialenosť medzi riadkami závisí od vzrastu pestovanej odrody. Po sejbe pôdu zľahka utlačíme. Vyklíčené rastlinky podľa potreby okopávame až do zapojenia sa porastu. Stabilitu rastlín dosiahneme pomocou opory, napríklad konárikmi, pletivom alebo špeciálnymi sieťami na hrach. Len málo olistené odrody si nevyžadujú oporu. Nedostatok vlahy počas vegetačného obdobia vyrovnávame závlahou, najmä v období kvitnutia a nasadzovania strukov. Príliš časté zavlažovanie však hrachu neprospieva. Po 10 až 17 dňoch od kvitnutia zberáme prebierkou ešte nezrelé semená. Po tomto období rýchlo strácajú sladkosť a jemnosť.

Autor: Ing. ĽUBOMÍR BELLAN