Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Günter Grass pracuje v rodnom dome španielskeho maliara Francisca de Goyu v dedine Fuendetodos pri Zaragoze, kde mal svoju výstavu. Svetoznámy nemecký spisovateľ je totiž aj vášnivým amatérskym maliarom a ako tvrdia niektorí kritici, nie úplne netalentovaným. FOTO - REUTERS
Günter Grass je dnes žijúcou legendou, ikonou, kultúrnym logom. Je viac ako len spisovateľom: je glosátorom spoločenského diania, často nepríjemným a ironickým. Zjednotené Nemecko (ku ktorému, mimochodom, pristupoval veľmi skepticky) je mu málo: starie sa do osudov zjednotenej Európy. Na jeho chválu treba povedať, že vždy mal sympatie aj s východnými susedmi. Československa sa zastal po vstupe okupačných vojsk, Slovanov sa zastáva aj teraz. Trochu to má v krvi, pretože sa roku 1927 narodil v poľskom Gdansku, ktorý sa vtedy volal Danzig a bol pestrým babylonom národov a národností. Vyučil sa za kamenára a neskôr študoval na akadémii umení v Düsseldorfe. Dnes sa jeho grafiky úspešne predávajú na aukciách výtvarného umenia. Do literatúry vstúpil Günter Grass ako člen Skupiny 47. Už na prvých čítačkách, ktoré s obľubou absolvuje dodnes, nadchol svojich kolegov prózou o chlapcovi, ktorý odmietol vyrásť nielen fyzicky, ale aj duševne. Ten sa stal hrdinom prvého Grassovho románu Plechový bubienok, ktorý vydal ako 30-ročný. Oskar Matzerath je akýmsi Petrom Panom 20. storočia. Svoje pocity a názory vyjadruje veľmi netradične, ale efektívne: bubnovaním na detský bubon. (Lilipután Oskar, tentoraz ako podnikateľ v oblasti videa, prešiel neskôr do ďalšieho románu Potkanka.) Po rozsiahlom debute, ktorý autora cez noc preslávil, vydal Grass roku 1961 menšiu novelu Mačka a myš a o dva roky neskôr opäť širokodychý román Psie roky. Všetky tri prózy tvoria tzv. gdanskú trilógiu. Autor sa v nich usiloval podať farbistý, až barokovo burleskný obraz povojnového Nemecka. S gurmánskou chuťou vytváral zápletky, vŕšil opisy a písal šťavnaté dialógy.
V neskorších rokoch sa už Grass s takým vrelým prijatím nestretával. Súviselo to aj s tým, že sa priveľmi staral o mimoliterárne záležitosti: písal protestné listy, rečnil na politických mítingoch, organizoval protestné petície, dokonca pripravoval prejavy Willymu Brandtovi.
V kuloároch a na stránkach časopisov sa začalo poukazovať na to, že Grassova literárna sila je už minulosťou. Literárny pápež Marcel Reich-Ranicki strhal jeho objemný román Šíre pole, a to doslova: nechal sa vyfotografovať s týmto románom, ktorý roztrhal na kúsky. K chvále tohto nekompromisného kritika však treba povedať, že pochválil ďalší Grassov román Račia chôdza a loboval za to, aby Günter Grass dostal Nobelovu cenu. Keď ju roku 1999 získal, Ranicki to s veľkým uspokojením kvitoval.
Próza Mačka a myš je akoby majstrovsky nahodená skica grafika. Vrstvením detailov sa pred nami vynára postava chlapca Jáchyma Mahlkeho, ktorý trpí nadmerne veľkým ohryzkom. Z tohto handicapu vyrastajú všetky jeho skutky, ktoré smerujú k prekvapivému koncu. Príbeh sa odvíja nenáhlivo, presne v duchu rozprávačovej vety: "Kto píše, nesmie predbiehať."
Dnes je Günter Grass priam národnou kultúrnou pamiatkou. Má svoju nadáciu, dokonca v meste Lübeck, v ktorom žil dlhé roky, má aj svoje múzeum, čo sa za života pritrafilo v Nemecku iba Goethemu a Heinemu. Dom Güntera Grassa slúži ako archív, knižnica, kníhkupectvo, kaviareň a galéria. V tomto čase beží aj výstava jeho litografií k rozprávkam Hansa Christiana Andersena. Za 7 eur si môžete pozrieť v záhrade aj sochy majstra.
Našťastie, sám autor ešte nestihol zmramorovatieť. Na to jeho priveľmi živý, angažovaný a znepokojujúci.
Dielo Güntera Grassa preslávil najmä film nemeckého režiséra Volkera Schlöndorffa Plechový bubienok s Davidom Bennentom v hlavnej úlohe. Malý Oskar Matzerath je zvláštny, nezvyčajný chlapec. Od raného detstva má mimoriadne vysoký intelekt. Oslavuje len tretie narodeniny, keď sa rozhodne, že nikdy nedospie. Odmieta svet dospelých, aký vidí okolo seba v predvečer druhej svetovej vojny. Jeho bubon symbolizuje protest voči mentalite a pasivite strednej spoločenskej vrstvy, ktorá vtedy v Nemecku žila. Volker Schlöndorff nakrútil film Plechový bubienok v roku 1979. FOTO - SHADOWCHASER.CO.UK
