- Vymenúva a odvoláva predsedu vlády.
- Na návrh predsedu vlády vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Prijíma demisiu premiéra i členov vlády.
- Ak Národná rada vysloví nedôveru vláde alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident vládu odvolá. Ak vysloví nedôveru členovi vlády; prezident ho odvolá.
- Ak prezident prijme demisiu alebo ak odvolá člena vlády, určí, ktorý z členov vlády dočasne obsadí uvoľnený post.
- Vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov (napríklad členov regulačnej rady); vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov.
- Vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu, jeho predsedu a podpredsedu, prijíma sľub jeho sudcov a sľub generálneho prokurátora.
- Vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady, prijíma sľub sudcov.
Musí prezident prijať personálne návrhy?
Personálne návrhy, až na malé výnimky, nie sú v pôsobnosti prezidenta. Vymenovaním (odvolaním) v podstate len uskutoční rozhodnutie parlamentu, vlády alebo premiéra, v lepšom prípade, ako napríklad pri vymenovaní členov regulačnej rady, si môže vybrať z kandidátov, ktorých mu parlament a (alebo) vláda navrhnú.
Podľa právnika Ladislava Orosza v zásade platí, že ak ústava používa termíny "vymenuje" alebo "odvolá", prezident príkaz musí akceptovať. Ak je použitý pojem "vymenúva" alebo "odvoláva", ústava "spravidla poskytuje prezidentovi určitý rozhodovací priestor". Orosz hovorí, že to neplatí absolútne, ústavu "treba vykladať vždy v súvislostiach a zároveň nielen v právnom, ale i politickom kontexte".
Istú voľnosť pri výbere prezident napriek tomu má, napríklad, keď po parlamentných voľbách poveruje niektorého z politikov zostavením vlády. Právnik Peter Kresák však hovorí, že sa vtedy "musí zohľadňovať potenciálna schopnosť kandidáta zostaviť vládu, ktorá získa potrebnú väčšinovú podporu v parlamente".
(joč)
Schuster do Súdnej rady dosadil harabinovcov
Právomocou prezidenta republiky je výber časti členov Súdnej rady, ktorá je najvyšším samosprávnym orgánom sudcov. Rada má dôležité právomoci, okrem iného voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu.
Prezident vymenuje troch z 18 ľudí, ktorí v rade pracujú. Rudolf Schuster svojím výberom do veľkej miery prispel k tomu, že Súdna rada je zložená z dvoch znesvárených táborov, čo ju viackrát takmer znefunkčnilo.
Schuster do rady dosadil advokáta a bývalého ústavného sudcu Tibora Šafárika, bývalého dekana právnickej fakulty v Bratislave Mojmíra Mamojku a sudcu Najvyššieho súdu Juraja Semana. Minimálne dvaja z nich boli považovaní za prívržencov bývalého predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina.
Harabin bol veľmi spokojný a Schustera za jeho voľbu otvorene pochválil. Práve vďaka Schusterovmu výberu získal v rade potrebných 10 hlasov na svoje znovuzvolenie. Ústavný súd však voľbu pre procesné nedostatky zrušil a Harabin už Najvyšší súd nevedie.
(rp)
