Sarkisjan zomrel na následky zranení, ktoré utrpel pri výbuchu v Moskve

Informoval o tom denník The Moscow Times. Na aktivity 22-ročnej Jelizavety Krivonogichovej upozornila na svojom facebookovom účte ruská umelkyňa žijúca v exile Nasťa Rodionova.

V príspevku napísala, že sa jej donieslo, že v parížskych galériách Studio Albatros a L gallery, kde sa vystavuje protivojnové umenie, pracuje Liza, zrejme dcéra Svetlany Krivonogichovej, ktorá podľa rôznych novinárskych investigatív mala blízko k Putinovi. O Jelizavete Krivonogichovej sa písalo, že ide možno o Putinovu nemanželskú dcéru.

Jelizaveta Krivonogichová žije v Paríži a používa druhý pas vystavený na meno Jelizaveta Olegovna Rudnovová.

Spoločnosť L Association podľa The Moscow Times potvrdila, že Jelizaveta Rudnovová je súčasťou jej manažérskeho tímu. Jej galérie Albatros Studios a L Galérie sú známe tým, že sa zameriavajú na súčasné umenie s politickými a protivojnovými motívmi. V oboch vystavovali ruskí aj ukrajinskí umelci.

Šéf L Association Dmitrij Dolinskij Rodionovovej povedal, že sa zamestnancov nepýta na ich rodokmeň a že dôležití sú umelci, ktorí pri ňom vystavujú a charakter podujatí, ktoré galérie organizujú. Rodionovová k tomu uviedla, že v situácii, keď Rusko vedie útočnú vojnu proti Ukrajine, je potrebná maximálna transparentnosť a citlivosť zo strany ľudí, ktorí organizujú akékoľvek verejné akcie, na ktorých sa podieľajú protivojnoví umelci a niekedy aj priame obete súčasného ruského režimu.

Jelizaveta Krivonogichová údajne vlani absolvovala parížsku školu manažmentu kultúry a trhu s umením ICART. Rodionovová uviedla, že pri príspevku o minuloročnej výstave absolventov ICART na sociálnej sieti LinkedIn používatelia písali, že je medzi nimi "Putinova dcéra" a upozorňovali na jej nápadnú podobnosť so šéfom Kremľa. (ČTK, The Moscow Times)

Hoci sú ukrajinská vláda aj ruská opozícia zarytými odporcami Putina, doteraz sa spolupráci skôr vyhýbali, keďže Kyjev sa obáva, že aj ruská opozícia môže mať imperiálne postoje k Ukrajine a anexii Krymu.

Kara-Murza, ktorý bol minulý rok prepustený zo sibírskeho väzenia v rámci výmeny zajatcov, uviedol, že dialóg s Ukrajinou už prebieha, no nie je verejný.

„Chceli by sme ho posunúť na najvyššiu úroveň,“ naznačil s odkazom na Zelenského. Vyjadrenia zazneli po jeho vystúpení v Európskom parlamente v Bruseli, kde vystúpila aj Julija Navaľná - vdova po Alexejovi Navaľnom.

Ďalší opozičný politik Iľja Jašin vyzval Európsku úniu, aby sprostredkovala dialóg medzi ruským demokratickým hnutím a ukrajinskou vládou. „Chceme začať tento dialóg s Ukrajinou,“ povedal Jašin s tým, že Zelenskyj prejavil ochotu rokovať. „Nie sme nepriatelia Ukrajiny... A chceme podporiť jej nezávislosť.“

Rozdiely medzi Ukrajincami a ruskou opozíciou sa týkajú najmä zodpovednosti za vojnu. Mnohí Ukrajinci vinia ruský národ, zatiaľ čo disidenti tvrdia, že ide o Putinovu vojnu a bežní Rusi sú tiež obeťami.

Kara-Murza sa v minulosti dostal do sporu s Kyjevom po výroku, že pre zahraničných žoldnierov je ľahšie zabíjať Ukrajincov, čo vyvolalo vlnu kritiky z radov Ukrajincov a krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Neskôr tvrdil, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu.

https://www.politico.eu/article/russias-opposition-talking-with-ukraine-behind-the-scenes-top-dissident-says-vladimir-kara-murza/ (SITA, Politico)

Znížila ho z 21 %, čo bola najvyššia úroveň za dve desaťročia.

Uviedla pritom, že inflačné tlaky vrátane základných sa už zmierňujú. Informuje o tom agentúra AFP a portál businesstimes.

Rozhodnutie predstavuje prvé zníženie sadzieb od septembra 2022. „Ruská ekonomika sa postupne vracia na cestu vyváženého rastu,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení banky. Medziročné tempo rastu inflácie sa však stále drží nad 10 %, hoci banka poznamenala, že cenové „tlaky ďalej klesajú“.

Ruská centrálna banka sa tento rok dostala pod rastúci politický tlak na zníženie úrokových sadzieb, ktoré podľa firiem brzdia ekonomiku a investície.

Ceny potravín a služieb sú vysoké, rovnako ako inflačné očakávania, najmä medzi domácnosťami. Trh práce je aj naďalej napätý, ale objavujú sa náznaky zmierňovania nedostatku pracovnej sily aj zmierňovania rastu miezd. Úverová aktivita je utlmená a domácnosti naďalej šetria.

Banka upozornila, že inflačné riziká stále prevažujú nad dezinflačnými a varovala pred možným vplyvom externých šokov. Uviedla pritom, že napriek zníženiu kľúčového úroku o jeden percentuálny bod jej „menová politika zostane prísna“ počas dlhšieho obdobia, aby sa inflácia do roku 2026 vrátila na jej cieľovú úroveň 4 %.

Dodala, že ďalšie rozhodnutia o kľúčovej úrokovej sadzbe budú závisieť od „rýchlosti a udržateľnosti poklesu inflácie a inflačných očakávaní“. (TASR)

 „Rusom stále dovoľujeme byť na nábreží v Cannes, na lodiach v Bodrume alebo na uliciach Londýna... Prečo by mala ukrajinská mládež zomierať v bojoch, zatiaľ čo mladí Rusi môžu slobodne cestovať po Európe, vlastniť tam nehnuteľnosti a vyhrievať sa na európskych plážach?“ položil rečnícku otázku Fallon ako referuje web glavcom.ua.

„Samozrejme, môžu povedať, že nie sú v pozícii zmeniť Putinov režim. Myslím si však, že zákaz vstupu do Európy pre ruskú strednú triedu by bol opodstatnený, pretože musia prevziať určitú zodpovednosť za to, čo ruské úrady robia v ich mene,“ dodal 73-ročný rodák zo Škótska.

Európa podľa neho v súčasnosti potrebuje silné vedenie v podaní Británie, Francúzska a Nemecka.

„Ak bude jedna z týchto krajín silná a ďalšie dve slabé, potom bude trpieť celá Európa. Takže potrebujeme to, čo vidíme dnes - vedenie troch najmocnejších európskych krajín. Všetky tri vedú 'koalíciu ochotných', čo nielenže znamená, že Ukrajina nezostane sama, ak Trump odmietne rokovať, ale aj to, že Európa sa bude podieľať na dohľade nad akýmkoľvek dosiahnutým riešením,“ skonštatoval Fallon. (SITA)

Podľa agentúr tak hovorca Kremľa odmietol nedávne vyjadrenie Trumpa, ktorý konflikt prirovnal k detskej bitke. 

Pre Rusko je situácia okolo Ukrajiny existenčnou otázkou, povedal Peskov. "Je to otázka našich národných záujmov, je to otázka našej bezpečnosti, našej budúcnosti a budúcnosti našich detí, budúcnosti našej krajiny," povedal Peskov.

Dodal, že Rusko vojnu začalo po tom, ako boli vyčerpané všetky možnosti riešenia problémov politickými a diplomatickými prostriedkami.

Vo štvrtok Trump na stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Bielom dome v súvislosti s Ruskom a Ukrajinou použil prirovnanie k dvom deťom, "ktoré sa bijú ako blázni". Povedal, že niekedy je lepšie ich nechať trochu sa pobiť a až potom ich od seba odtrhnúť.

Peskov poznamenal, že Trump môže mať na konflikt na Ukrajine v niektorých ohľadoch iný názor ako Rusko.

"Pre nás je dôležité, že pokračujeme v našich kontaktoch s Washingtonom," dodal hovorca Putina. (ČTK)

Agentúre Reuters to povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo a potraviny Christophe Hansen. Mala by sa tak vyriešiť súčasná situácia, keď už nebola predĺžená dohoda o voľnom obchode s Ukrajinou, ktorá platila do štvrtka.

Oddnes sa tak podmienky obchodu s EÚ vrátili do stavu pred ruskou inváziou, čo podľa Kyjeva bude pre Ukrajinu znamenať veľké straty príjmov.

Európska únia mala s Ukrajinou uzavretú dohodu o voľnom obchode, ale v dôsledku ruskej invázie v roku 2022 zašla ešte ďalej a zrušila zvyšné poplatky. Platnosť opatrení vypršala 5. júna a Brusel ich nahradil takzvanými prechodnými opatreniami na dobu, kým obe strany aktualizujú vzájomnú obchodnú dohodu.

Podľa diplomatických zdrojov však tieto prechodné opatrenia de facto znamenajú návrat ku kvótam, ktoré platili v predvojnovom období. Aj preto členské krajiny tlačia na Európsku komisiu, aby s Ukrajinou čo najskôr dojednali inú dohodu, ktorá bude pre Kyjev oveľa lepšia.

"To, čo bude predmetom rokovaní, bude niečo medzi kvótami v rámci existujúcej dohody DCFTA a autonómnymi obchodnými opatreniami," povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo Hansen. DCFTA odkazuje na predvojnovú obchodnú dohodu medzi Ukrajinou a EÚ. Autonómne obchodné opatrenia (ATM) platili v posledných troch rokoch a znamenali pozastavenie dovozných ciel a kvót.

Podľa denníka Financial Times prišlo rozhodnutie ukončiť osobitné obchodné vzťahy medzi EÚ a Kyjevom, ktoré bolo vždy predlžované o rok a vďaka ktorému väčšina ukrajinského tovaru prichádza na unijný trh bez poplatkov, z iniciatívy Poľska s cieľom chrániť poľnohospodárov v EÚ.

Bezcolný režim sa od roku 2022 vzťahuje na ukrajinskú hydinu, pšenicu a cukor. Väčšina tohto tovaru cez štáty dvadsaťsedmičky mierila do Afriky a do Ázie. Napriek tomu poľnohospodári aj politici v Poľsku, vo Francúzsku i iných krajinách EÚ poukazovali na to, že tovar z Ukrajiny zráža ceny na ich domácom trhu.

Ukrajinská vláda už skôr odhadovala, že ak by sa podmienky obchodu s EÚ vrátili do stavu pred ruskou inváziou, príjmy by jej ročne klesli o 3,5 miliardy eur. Server Ukrajinska pravda ale priniesol iné odhady. Podľa Inštitútu pre ekonomický výskum a ekonómov z Berlin Economics povedie návrat k colným kvótam DCFTA k poklesu ukrajinského vývozu do EÚ iba o 1,5 miliardy dolárov.

Hlavným tovarom, ktorého sa koniec takzvaných ATM dotkne, je pšenica, cukor a hydina. "Ak však zoberieme do úvahy celkový vplyv na ekonomiku, kľúčovou otázkou je, či bude možné presmerovať vývoz na iné trhy, ak trh EÚ zostane uzavretý dlhšie ako niekoľko mesiacov, ako v súčasnosti navrhuje Európska komisia," píše ukrajinský server.

"Vývoz pšenice, ktorý do EÚ predstavoval 0,9 miliardy dolárov, možno presmerovať len s malou stratou hodnoty," dodáva Ukrajinska pravda. Znamenalo by to teda, že strata zostane iba 0,6 miliardy dolárov. Presmerovať by pritom aspoň čiastočne malo byť možné aj vývoz cukru a hydiny. (ČTK)

V rozhovore pre agentúru TASS to povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

New START je poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi najväčšími jadrovými mocnosťami - Ruskom a USA. Zmluvu podpísali v roku 2010 v Prahe vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev a prezident USA Barack Obama, do platnosti vstúpila vo februári 2011. Obmedzuje počet jadrových hlavíc, ktoré môže každá strana rozmiestniť. Bez predĺženia jej platnosť vyprší 5. februára 2026.

Putin v roku 2023 pozastavil účasť Ruska na dohode, pričom obvinil USA z podpory Ukrajiny. Súčasne ale prisľúbil, že Rusko bude naďalej dodržiavať obmedzenia týkajúce sa bojových hlavíc, rakiet a ťažkých bombardérov.

V prípade, že sa zmluva New Start nepredĺži alebo nenahradí inou dohodou, sa experti na bezpečnosť obávajú nových pretekov v zbrojení, a to v čase značného medzinárodného napätia v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, ktorý by podľa Putina aj Trumpa mohol viesť k tretej svetovej vojne, píše Reuters.

Riabkov v rozhovore zverejnenom v piatok označil plán Trumpa vytvoriť protiraketový štít Zlatá kupola, ktorý by fungoval na zemi aj vo vesmíre, za ďalší „hlboko destabilizujúci“ faktor, ktorý vytvára nové, „ťažko prekonateľné“ prekážky pre kontrolu zbrojenia. Vzťahy so Spojenými štátmi sú podľa neho momentálne „jednoducho v troskách“ - a to i napriek deklarovým snahám Trumpa o ich obnovenie.

„Za súčasných okolností neexistujú žiadne dôvody na obnovenie New START v plnom rozsahu. A vzhľadom na to, že zmluva končí svoj životný cyklus približne o osem mesiacov, hovoriť o reálnosti takéhoto scenára čoraz viac stráca zmysel,“ povedal Riabkov.

Analytici tvrdia, že Trumpova nová iniciatíva v oblasti protivzdušnej obrany by mohla prudko vystupňovať militarizáciu vesmíru a podnietiť ostatné krajiny, aby tam umiestnili podobné systémy alebo vyvinuli pokročilejšie zbrane, ktoré by sa sa dokázali vyhnúť protiraketovému štítu. (TASR)

Ruská armáda v noci na piatok podnikla masívny útok na vojenské objekty na Ukrajine, uviedla Moskva. Ukrajinské útoky v Rusku označila za teroristické činy.

„V noci na piatok ozbrojené sily Ruskej federácie uskutočnili masívny úder vysoko presnými zbraňami s dlhým dosahom zo vzduchu, mora a zo zeme, ako aj pomocou útočných bezpilotných lietadiel,“ uviedlo ruské ministerstvo v oficiálnom vyhlásení.

Podľa rezortu obrany boli útoky zamerané na podniky na výrobu a opravu zbraní a vojenskej techniky, montážne haly bezpilotných lietadiel, výcvikové centrá leteckého personálu a sklady ukrajinských ozbrojených síl.

„Ciele útoku boli splnené, všetky určené objekty boli zasiahnuté,“ dodalo ministerstvo.

Podľa ukrajinských predstaviteľov si ruské raketové a dronové útoky vyžiadali troch mŕtvych a asi 50 zranených.

Ukrajinské úrady hlásia škody na obytných domoch a civilnej infraštruktúre, ale aj na bližšie neurčených priemyselných podnikoch.