Uznávaný advokát a odborník na ústavné právo s rozsiahlou publikačnou činnosťou Ján Drgonec, na Ústavnom súde už pôsobil. Presne vie, v čom by jeho práca spočívala.

Dlhodobo sa zapájal do verejnej diskusie o dôležitých témach vrátane diania na Ústavnom súde. V doterajšom zložení mu vyčítal najmä zaujaté rozhodovanie pri politicky citlivých témach.

O viacerých sudcoch Ústavného súdu povedal, že sú nepredvídateľní, čo označil za veľký problém. Naznačil, že ide najmä o skupinu sudcov blízku HZDS.

Sám má však tiež politickú minulosť. V roku 2002 sa dostal do parlamentu za ANO, z ktorého neskôr vystúpil a pôsobil ako nezaradený poslanec. Hovoril, že preto, lebo vtedajší šéf strany Pavol Rusko v roku 2005 tlačil na pád vlastnej vlády.

“Chce si svoje osobné problémy vyriešiť tým spôsobom, že rozvráti vládnu koalíciu alebo prípadne, že vyprovokuje predčasné parlamentné voľby,” vyhlásil vtedy Drgonec.

O niečo neskôr sa dostal do konfliktu so šéfom Smeru Robertom Ficom, ktorý tvrdil, že vláda platí za hlasy nezávislých poslancov pätnásť miliónov korún (takmer pol milióna eur) a viac, čo sa údajne týkalo aj Drgonca.

“On imbecilitu iba predstiera z toho dôvodu, že vie veľmi dobre, že nie je žalovateľný za výroky, ktoré povie ako poslanec Národnej rady, lebo má imunitu a tak spokojne šíri ohováranie a lži, aby hral svoju politickú hru,” povedal o Ficovi Drgonec.

Po odchode z politiky sa vrátil k advokácii a vedeckej činnosti. K politike sa viac nevyjadroval, iba ak zasahovala do právnej oblasti.

V roku 2017 sa napríklad prikláňal k zrušeniu Mečiarových amnestií a povedal, že je nepochopiteľné, že bývalému šéfovi SIS Ivanovi Lexovi sa dosiaľ nepodarilo nič dokázať.

K politike sa priblížil aj v roku 2010, keď spolupracoval s SaS pri príprave neúspešného referenda so šiestimi otázkami, napríklad na obmedzenie poslaneckej imunity či zavedenie limitov na vládne limuzíny.