„Áno, po prvýkrát v dôsledku nepriateľského útoku došlo k poškodeniu budovy vlády – strechy a horných poschodí. Záchranári hasia požiar,“ napísala premiérka na platforme Telegram, kde pridala aj fotografie poškodenej budovy.

Veliteľ ukrajinských dronových síl Robert Brovdi uviedol na Telegrame, že zariadenie strategického významu pre transport ropných produktov z bieloruských rafinérií do Ruskej federácie bol výrazne poškodený požiarom.

Presný rozsah škôd zatiaľ nie je známy.

Ukrajina sa snaží zničiť infraštruktúru, ktorá je považovaná za kľúčovú pre vojenské snahy Moskvy. Cieľom ich útokov sa tak stávajú ruské elektrárne, plynovody aj ropovody.

Benzín sa podľa vyjadrenia Brovdiho, známeho tiež pod prezývkou Maďar, v Rusku stáva vo vojne nedostatkovým produktom. Kyjev uvádza, že jeho útoky na území Ruska sú reakciou na pokračujúce ruské útoky na Ukrajinu.

Ropu z Družby stále odoberajú Slováci a Maďari a ich vlády v auguste reagovali negatívne na prerušenie dodávok spôsobené ukrajinskými útokmi.

V piatok o veci rokoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj so svojím slovenským premiérom Robertom Ficom.

Fico dlhodobo obhajuje dovoz ruskej ropy a plynu na Slovensko, zatiaľ čo niektoré ďalšie európske krajiny sa závislosti na dodávkach ruských energií postupne zbavili.

Na prerušenie dodávok ruskej ropy vyzval európske krajiny tiež šéf Bieleho domu Donald Trump.

Rusko použili rôzne typy dronov a ich imitácie, štyri balistické rakety Iskander-M a deväť riadených striel s plochou dráhou letu Iskander-K / severokórejských taktických balistických rakiet krátkeho doletu KN-23.

Ukrajincom sa podarilo zostreliť 747 dronov a štyri strely Iskander-K / KN-23.

Podľa serveru denníka Ukrajinska pravda je to nový rekordný údaj. 

Zatiaľ nie je jasné, či ide o dôsledok priameho ruského zásahu.

Pokiaľ by sa potvrdilo, že Rusko zaútočilo na budovu ukrajinskej vlády, išlo by o eskaláciu ruskej leteckej kampane voči cieľom v hlavnom meste Ukrajiny, konštatuje AP. Rusko sa doteraz vyhýbalo útokom na vládne budovy v centre mesta.

Stane sa tak v situácii, keď USA vyvíjajú tlak na to, aby Európa zohrávala zásadnejšiu úlohu v obrane svojho vlastného územia.

„Minulý týždeň ministerstvo obrany USA informovalo dotknuté krajiny, že od začiatku nového rozpočtového obdobia sa financovanie zníži na nulu,“ povedal novinárom riaditeľ odboru obrannej politiky na litovskom ministerstve obrany Vaidotas Urbelis.

Toto rozhodnutie prichádza v situácii, keď americký prezident Donald Trump hľadá spôsob, ako ukončiť už tri a pol roka trvajúcu ruskú inváziu na Ukrajinu.

Urbelis svojím vyjadrením potvrdil správy denníkov The Washington Post a Financial Times (FT), ktoré s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov uviedli, že tento krok je súčasťou Trumpovho úsilia znížiť zahraničné výdavky USA.

Podľa FT americkí predstavitelia minulý týždeň oznámili európskym diplomatom, že Washington už nebude financovať programy na výcvik a vyzbrojovanie armád vo východnej Európe, pri hranici s Ruskom.

Podľa The Washington Post sa má zrušiť financovanie v objeme niekoľkých stoviek miliónov dolárov.

V prípade Litvy sa škrty dotknú „nákupu amerických zbraní a iného vybavenia, ako aj výcviku,“ spresnil Urbelis.

Dodal, že to „nebude mať vplyv na prítomnosť amerických vojakov v regióne“, keďže tá je hradená z inej kapitoly amerického rozpočtu.

Litovské ministerstvo obrany uviedlo, že financovanie výcviku a vyzbrojovania litovskej armády zo strany USA pokrývalo tretinu až 80 percent celkovej vojenskej pomoci, ktorú Litva dostávala.

Nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu uviedol, že tento krok Washingtonu je v súlade s Trumpovým výkonným nariadením z januára, ktorým nariadil prehodnotenie americkej zahraničnej pomoci.

„Toto rozhodnutie bolo koordinované s európskymi krajinami v súlade s výkonným nariadením a prezidentovým dlhodobým dôrazom na to, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu,“ povedal zdroj.

Trump dlhodobo prejavuje skepsu voči americkým výdavkom na obranu Európy a aj voči pomoci Ukrajine, pričom na najbližších spojencov Washingtonu vyvíja tlak, aby zohrávali väčšiu úlohu na oboch týchto „frontoch“.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur v reakcii pre denník Postimees povedal, že tento krok USA vníma ako „najmä symbolický – v negatívnom zmysle“. (TASR)

„Slovensko podporuje Ukrajinu na jej ceste do Európskej únie. To je veľmi dôležité,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

„Rovnako dôležité je, že bilaterálna spolupráca v oblasti hospodárstva, energetiky a infraštruktúry tu, v našom regióne, posilňuje naše národy a naše krajiny,“ pokračoval Zelenskyj.

„Informoval som ho (Fica) o našom včerajšom rozhovore s prezidentom Trumpom, o našej spolupráci s lídrami Koalície ochotných na podporu mieru a zabezpečenie bezpečnosti Ukrajiny, ako aj o bezpečnostnej architektúre pre Európu. A Slovensko nebude stáť stranou. Premiér mi povedal o svojich kontaktoch v Číne. Samostatnou a dôležitou témou bola energetická nezávislosť Európy – ruská ropa, rovnako ako ruský plyn, nemá budúcnosť,“ dodal Zelenskyj.

„Ďakujem za túto návštevu. Mali sme vecný rozhovor. Je dôležité, že tento náš dialóg existuje. Budeme v ňom pokračovať,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident poznamenal, že obe krajiny by mali pragmaticky spolupracovať na úrovni lídrov a na medzivládnej úrovni.

Zelenskyj tiež uviedol, že informoval Fica o rozhovore s amerických prezidentom Donaldom Trumpom a o výsledkoch zasadnutia koalície ochotných zo štvrtka.