Novou írskou prezidentkou bude Connollyová, Humphreysová priznala porážku

Povedal to v exkluzívnom večernom rozhovore pre maďarskú verejnoprávnu televíziu M1.

S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán, ktorý absolvoval v pondelok v Ríme súkromnú audienciu u pápeža Leva XIV. a pracovnú schôdzku s premiérkou Giorgiou Meloniovou, dodal, že mierový americko-ruský summit sa v Budapešti uskutoční, hoci je nateraz odložený.

Podľa slov Orbána vo svete existuje skrytá protivojnová sieť zložená z lídrov, o ktorých každý vie, že mier je pre nich najdôležitejšou vecou. Táto sieť sa sústreďuje v dvoch centrách. Jedným je mocenské centrum, kde existujú skutočné politické nástroje pre mier, a to je okolo amerického prezidenta.

„A existuje aj duchovné alebo mentálne centrum tejto siete, z ktorého politici bojujúci proti vojne znovu a znovu čerpajú energiu, motiváciu, odhodlanie, požehnanie a povzbudenie. A to je tu vo Vatikáne, priamo u Svätého Otca,“ dodal.

Maďarský premiér zdôraznil, že stretnutie s pápežom bolo skvelou príležitosťou hovoriť o Budapešti a Maďarsku. Pripomenul, že Lev XIV. už bol predtým v maďarskom hlavnom meste ako člen vatikánskej delegácie, takže Budapešť trochu pozná.

K sankciám, ktoré Spojené štáty uvalili na ruské ropné spoločnosti, Orbán povedal, že maďarskú vládu zaujíma, čo sa stane s maďarskými domácnosťami.

„Musíme bojovať o ruskú ropu a plyn. Ak bude mier, ceny energetických zdrojov pôjdu dole,“ podčiarkol s tým, že krajiny, ktoré dovážajú najviac ruských energonosičov, sú zároveň najväčšími odporcami ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Aj Američania si uvedomujú, že Maďarsko a Slovensko môžu dovážať túto ropu a zemný plyn iba z Ruska,“ uzavrel maďarský premiér. (TASR)

Šéf Kremľa sa tak vyjadril v pondelok počas návštevy severokórejskej ministerky zahraničných vecí Čche Son-hui v Moskve. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Jonhap.

„Všetko ide podľa plánu,“ povedal to Putin, keď podával ruku ministerke KĽDR, vyplýva z videa zverejneného na účte Kremľa na platforme Telegram.

Čche svoju trojdňovú návštevu Ruskej federácie začala v nedeľu a podľa ruských médií navštívi aj Bielorusko.

Do Ruska pricestovala v čase, keď sa v metropole Malajzie koná 47. samit Združenia krajín juhovýchodnej Ázie, na ktorý pricestovali viacerí svetoví lídri vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa.

V súvislosti s jeho účasťou na tomto summite sa objavili aj špekulácie o jeho možnom stretnutí so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Šéf Bieleho domu v pondelok vyhlásil, že by sa s Kimom „veľmi rád“ stretol.

Juhokórejská tlačová agentúra však konštatuje, že návšteva šéfky diplomacie KĽDR v Rusku ešte viac znižuje možnosť stretnutia Trumpa s Kimom, keďže ministerka zahraničných vecí je zvyčajne zodpovedná za diplomatické stretnutia vodcu a sprevádza ho na takýchto rokovaniach.

Čche okrem Putina rokovala aj s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Vyzdvihla stretnutie Kima s Putinom minulý mesiac v Pekingu na vojenskej prehliadke pri príležitosti 80. výročia skončenia druhej svetovej vojny.

Toto stretnutie bolo podľa jej slov „významnou udalosťou, ktorá posunula doterajšie strategické partnerstvo medzi Severnou Kóreou a Ruskom na novú úroveň“. Vzťahy Ruska s KĽDR podľa Lavrova dostali za uplynulé takmer štyri mesiace silný impulz dosiahnutím vzájomných dohôd.

Severná Kórea a Rusko už minulý rok v júni prehĺbili vzťahy v rámci dohody o komplexnom strategickom partnerstve. Od októbra 2024 vyslal Pchjongjang približne 15-tisíc svojich vojakov do Ruska na pomoc vo vojne proti Ukrajine.

Lavrov počas stretnutia s Čchee dodal, že Rusko nikdy nezabudne na „hrdinské skutky“ severokórejských vojakov v ruskej Kurskej oblasti, ktoré podľa jeho slov „ďalej posilnia puto a priateľstvo“ medzi Ruskom a KĽDR. (TASR)

Hladina vody vo vodnej nádrži klesla o približne meter, uviedol ruský vodohospodársky úrad.

Gubernátor Belgorordskej oblasti Viačeslav Gladkov vyzval obyvateľov žijúcich v blízkosti vodnej nádrže, aby sa presunuli do dočasných ubytovacích zariadení.

„Útoky na priehradu Belgorodského vodného diela z 24. a 25. októbra poškodili odvodňovací výtok, ktorý slúži na odvod sanitárnej vody pod vodným dielom, a spôsobili aj netesnosť oboch segmentových brán.

V dôsledku poškodenia hladina vody v nádrži klesla o jeden meter. Na základe príkazu prevádzkovateľa bol v zariadení vyhlásený stav núdze a bol schválený akčný plán na vykonanie opráv,“ uviedol hovorca ruského vodohospodárskeho úradu.

Veliteľ jednotiek bezpilotných systémov Ukrajiny Robert Brovdi útoky na hrádzu v nedeľu potvrdil. Dodal, že voda z vodného dela zaplavila ruské pozície v blízkosti dediny Grafovka.

Podľa ukrajinskej vlády a rezolúcie Európskeho parlamentu ruské jednotky v lete 2023 odpálili hrádzu Kachovskej vodnej nádrže, ktorú vtedy okupovali, čo vyvolalo obrovskú povodňovú vlnu.

Tá zaplavila rozsiahle oblasti v južnej časti Ukrajiny. Incident si vyžiadal mnoho obetí. Rusko tvrdilo, že za poškodením priehrady bola Ukrajina.

Medzinárodné humanitárne právo zakazuje útoky na priehrady alebo iné stavby, ktorých poškodenie by mohlo mať ničivé následky – pokiaľ sa však nepoužívajú na svoje bežné účely, ale na podporu vojenských operácií. (TASR)