Pápež kanonizoval siedmich nových svätých

členskou krajinou. Ide o prvé rozšírenie tejto skupiny štátov od roku 1990. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.

Východný Timor, známy ako Timor-Leste, je najmladšou a najchudobnejšou krajinou regiónu juhovýchodnej Ázie. Viac než štyri storočia bol portugalskou kolóniou. V roku 1975 ho obsadila Indonézia, od ktorej napokon získal nezávislosť v roku 2002. Leží na východnej časti ostrova Timor, ktorého zvyšok - okrem malej enklávy -patrí Indonézii.

Prijatie do ASEAN-u, o ktoré sa krajina pokúšala takmer 14 rokov, je podľa AP považované za symbolický krok smerom k regionálnemu začleňovaniu.

„Pre ľudí z Timoru-Leste to nie je len splnený sen, ale aj silné potvrdenie našej cesty,“ vyhlásil v nedeľu premiér Xanana Gusmao na slávnostnom ceremoniáli v Kuala Lumpur, kde sa koná summit ASEAN-u.

Ostrovný štát zápasí s vysokou sociálnou nerovnosťou, podvýživou a nezamestnanosťou - podľa Svetovej banky tam v chudobe žije viac ako 40 percent z 1,4 milióna obyvateľov. Takmer dve tretiny populácie majú menej než 30 rokov. Jeho ekonomika je naďalej silne závislá od ropných zásob.

Východný Timor získal v roku 2022 štatút pozorovateľa v ASEAN-e, ale jeho plné členstvo sa odkladalo z dôvodu rôznych problémov. Integráciou do tejto medzivládnej organizácie získava prístup k dohodám o voľnom obchode, investičným príležitostiam a širšiemu regionálnemu trhu.

ASEAN bolo založené 8. augusta 1967 Indonéziou, Malajziou, Filipínami, Singapurom a Thajskom. Neskôr sa postupne pričlenili Brunej, Vietnam, Laos, Mjanmarsko a Kambodža. Cieľom združenia je užšia hospodárska, politická a kultúrna spolupráca. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Trump do Malajzie pricestuje v nedeľu ráno v rámci svojej širšej návštevy Ázie. V Kuala Lumpur ho čaká summit Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

Šéf Bieleho domu v júli pomohol sprostredkovať ukončenie päťdňového pohraničného konfliktu medzi Thajskom a Kambodžou, ktorý si vyžiadal najmenej 48 obetí a státisíce ľudí na oboch stranách vyhnal zo svojich domovov. Odvtedy sa obe krajiny navzájom obviňujú z porušovania prímeria.

„Som na ceste do Malajzie, kde podpíšem veľkú mierovú dohodu, ktorú som s hrdosťou sprostredkoval medzi Kambodžou a Thajskom,“ napísal Trump na svojej sieti Truth Social.

Thajčanom zároveň vyjadril sústrasť v súvislosti so smrťou bývalej kráľovnej Sikirit, matky súčasného monarchu Mahá Vatčirálongkóna a manželky najdlhšie vládnuceho panovníka v krajine, zosnulého kráľa Pchúmipchóna Adundéta. Sikirit zomrela v piatok vo veku 93 rokov.

Trump tiež avizoval, že po prílete do Malajzie sa stretne s thajským premiérom Anutinom Čánvirakulom. Ten svoju účasť na summite ASEAN zrušil pre úmrtie Sikirit, na podpise mierovej dohody sa ale plánuje zúčastniť. (TASR)

Rozhodnutie uchádzať sa o túto funkciu zatiaľ podľa svojich slov nespravila, odmieta však tvrdenia, že by mala malé šance na úspech. Je tiež presvedčená, že v najbližších rokoch zasadne do Bieleho domu žena, uviedla v rozhovore pre britskú stanicu BBC. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Možno,“ odpovedala Harrisová na otázku, či by sa mohla prvou prezidentkou USA jedného dňa stať práve ona. Týmto vyjadrením dala podľa BBC doteraz najsilnejší signál, že sa v roku 2028 bude opäť uchádzať o prezidentský úrad. Prieskumy, ktoré ju považujú za outsidera v boji o nomináciu Demokratickej strany, odmieta.

„Ešte som neskončila,“ zdôraznila politička s tým, že celú svoju doterajšiu kariéru zasvätila službe. „Je to súčasťou mojej povahy a existuje mnoho spôsobov, ako slúžiť. Ešte som sa nerozhodla, čo budem robiť v budúcnosti, okrem toho, čo robím teraz,“ dodala v prvom rozhovore pre britské médium, ktorý v plnom znení odvysielajú v nedeľu.

Rozhovor niekdajšia prokurátorka a senátorka za štát Kalifornia podľa AFP poskytla mesiac po vydaní svojich memoárov, v ktorých okrem iného tvrdila, že bolo nezodpovedné nechať exprezidenta Joea Bidena obhajovať mandát v minuloročných novembrových voľbách.

Dnes 82-ročný Biden napokon zo súboja o Biely dom odstúpil v júli - asi tri mesiace pred voľbami - po slabom výkone v debate so svojím rivalom a súčasnou hlavou štátu Donaldom Trumpom. Namiesto Bidena následne za Demokratickú stranu kandidovala Harrisová, ktorá zo súboja s republikánom vyšla porazená.

Harrisová mala najkratšiu prezidentskú kampaň v modernej histórii USA. Trvala presne 107 dní, čo je aj názov jej memoárov. V knihe obviňuje Bidenov tím, že ju nepodporil, keď bola viceprezidentkou Spojených štátov. Tento post zastávala ako prvá žena a zároveň aj ako prvá Američanka černošského a ázijského pôvodu. (TASR)

Najväčšie zo zhromaždení, ktoré organizovalo Fórum rodín rukojemníkov a nezvestných osôb, sa konalo v centre Tel Avivu, ďalšie prebehli v Haife či Jeruzaleme. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Na základe prímeria medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, platného od 10. októbra a sprostredkovaného Spojenými štátmi, militanti prepustili 20 živých rukojemníkov a vrátili pozostatky 15 z 28 mŕtvych rukojemníkov.

Hamas pozostatky zosnulých zajatcov vracia postupne, pričom tvrdí, že nevie, kde sa všetky telá vo vojnou zničenej palestínskej enkláve nachádzajú, takže ich odovzdanie istý čas potrvá.

Hlavné sobotňajšie zhromaždenie sa uskutočnilo na Námestí rukojemníkov v Tel Avive, kde sa davu prihovorili príbuzní vrátených živých a zosnulých rukojemníkov, ako aj rodinní príslušníci tých, ktorých telá naďalej zostávajú v Pásme Gazy.

Alon Nimrodi, ktorý nedávno pochoval svojho syna Tamira, vyzval Izrael, aby uvalil všetky možné sankcie na Hamas, ktorý podľa neho opakovane porušuje dohodu o prímerí, a aby od militantného hnutia požadoval úplné splnenie jej prvej klauzuly - návrat všetkých rukojemníkov.

Podľa izraelského denníka Haarec sa demonštranti vyslovili aj za vykonanie štátneho vyšetrovania útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023, pri ktorom militanti zabili približne 1200 ľudí a 250 ďalších uniesli do Gazy ako rukojemníkov.

Izraelská vláda zriadiť takúto vyšetrovaciu komisiu odmieta. Kritici podľa DPA obviňujú Netanjahua a jeho pravicovú vládnu koalíciu, že nepreberajú osobnú zodpovednosť za politické a vojenské zlyhania, ktoré viedli k útoku Hamasu. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Letisko aj hraničné priechody zostanú zatvorené do 01.00 h SELČ.

Prelety balónov narušili prevádzku letiska vo Vilniuse už štvrtýkrát v tomto mesiaci, naposledy v piatok. Začiatkom októbra ich do litovského vzdušného priestoru vstúpilo približne 25. Premiérka Inga Ruginiené v stredu uviedla, že jej krajina uzavrie s Bieloruskom hranice, ak sa podobný prípad zopakuje.

Meteorologické balóny používajú pašeráci pri pašovaní bieloruských cigariet, aby ich následne mohli predávať v Európskej únii, kde sú tabakové výrobky drahšie.

Litva však okrem pašerákov viní aj bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že túto ich činnosť nezastavil. Vlani zaznamenala 966 takýchto balónov a v tomto roku vyše 540. Litovská pohraničná stráž má od minulého roka právo ich zostreliť.

Litva je členom EÚ a NATO. Narušenie jej vzdušného priestoru je citlivou otázkou po tom, čo v júli na jej územie z Bieloruska vstúpilo niekoľko podozrivých ruských dronov vrátane jedného, ktorý prevážal výbušniny.

Reuters pripomína, že vzdušný priestor európskych členov NATO v posledných týždňoch opakovane narúšali neznáme drony alebo ruské vojenské lietadlá. Takéto incidentu hlásili škandinávske krajiny, Nemecko, pobaltské štáty, Rumunsko či Poľsko. (TASR)

Ukrajinský prezident počíta s tým, že ich získajú celkovo 150. Na tom, že Ukrajina od Švédska kúpi 100 až 150 bojových lietadiel JAS-39 Gripen, sa obe krajiny dohodli v uplynulom týždni.

"Spolu so Švédskom Ukrajina výrazne zvýši počet svojich bojových lietadiel. Je to ambiciózny cieľ a musí ho byť dosiahnutý," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X s tým, že dohodu označil za historický krok.

"Gripeny pre Ukrajinu sú súčasťou našich bezpečnostných záruk," poznamenal ukrajinský prezident.

Zelenskyj v stredu Švédsko aj navštívil a so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom zamieril do fabriky firmy Saab, kde sa stíhačky vyrábajú.

Kristersson potom na tlačovej konferencii oznámil, že obe krajiny podpísali dohodu o dlhodobej spolupráci v leteckej obrane, ktorá zahŕňa aj možnosť predaja 100 až 150 nových Gripenov v najmodernejšej verzii E.

Ukrajinskí piloti už podľa agentúry Reuters vo Švédsku boli, aby si stroje vyskúšali.

Lietadlá JAS-39 Gripen sú v prevádzke od roku 1996 a firma Saab ich doteraz vyrobila približne 280. Švédska vláda si objednala 60 modelov verzie E a firma Saab zvyšuje kapacitu vo fabrike Linköpingu v snahe vyrábať počas niekoľkých rokov 20 až 30 týchto lietadiel ročne. Saab vyrába Gripeny aj v Brazílii. (ČTK)