Českého exprezidenta Zemana museli operovať

Naznačil však, že k rokovaniu so šéfom Kremľa by mohlo dôjsť v budúcnosti. Hlavnou témou stretnutia malo byť mierové riešenie konfliktu na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Zrušili sme stretnutie s prezidentom Putinom,“ povedal Trump počas rokovania s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem v Bielom dome. „Proste mi to nepripadalo správne. Nemal som pocit, že by sme sa dostali tam, kam potrebujeme. Tak som to zrušil, ale v budúcnosti sa stretneme,“ oznámil.

Trump minulý týždeň po telefonáte s Putinom oznámil, že sa dohodli na stretnutí v Budapešti, ktoré by sa podľa neho mohlo konať do dvoch týždňov. V utorok však vyhlásil, že nestojí o schôdzku, ktorá by bola zbytočná, a že nechce strácať čas. Šéf Bieleho domu zároveň naznačil, že hlavným sporným bodom naďalej zostáva odmietavý postoj Ruska k návrhu zastaviť boje na súčasnej frontovej línii.

Rusko aj Maďarsko v stredu potvrdili, že prípravy stretnutia stále prebiehajú. Predstavitelia oboch krajín však uviedli, že dátum schôdzky nie je stanovený.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v noci na štvrtok vyhlásil, že napriek rozhodnutiu USA uvaliť nové sankcie na Rusko má Washington naďalej záujem o stretnutie s ruskými predstaviteľmi.

„S Rusmi by sme sa stále radi stretli,“ povedal Rubio podľa agentúry AFP. „Vždy budeme mať záujem o spoluprácu, ak sa naskytne príležitosť dosiahnuť mier,“ vysvetlil.

UPOZORNENIE: Správa bola rozšírená o 5. a 6. odsek. (TASR)

Kontrolu prevzali nad obcou Pavlivka v Záporožskej oblasti a nad dedinou Ivanivka v Dnepropetrovskej oblasti. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Ruské tlačové agentúry zároveň v noci na štvrtok citovali ministerstvo obrany, podľa ktorého výsadkári a ďalšie ruské jednotky prekročili rieku Dneper a prevzali kontrolu nad ostrovom Karantynnyj neďaleko juhoukrajinského mesta Cherson. Ukrajinská armáda minulý týždeň uviedla, že ruské sily sa na ostrove neúspešne pokúsili vylodiť.

Úspechy na fronte hlási aj ukrajinská armáda, ktorá tvrdí, že opätovne získala kontrolu na dedinou Kučeriv Jar neďaleko mesta Dobropilľa. Začiatkom augusta ruské sily nečakane prelomili frontovú líniu východne od Dobropillie a postúpili takmer o 20 kilometrov. Po nasadení ukrajinských záloh boli čiastočne zatlačené späť. (TASR)

Ich organizátormi boli predovšetkým mladí ľudia nespokojní s riešením rastúcej kriminality a vplyvom organizovaného zločinu. TASR sa odvoláva na správu agentúry AFP.

Výnimočný stav bol vyhlásený na 30 dní v peruánskej metropole a v susednom prístavnom meste Callao. Vláde to umožňuje vyslať armádu do ulíc, obmedziť slobodu zhromažďovania a iné občianske práva, vysvetľuje AFP.

Vyhlásenie výnimočného stavu je prvý významný krok nového prezidenta Jerího, ktorý pred takmer dvoma týždňami nahradil zvrhnutú exprezidentku Dinu Boluarteovú. Kritici jej pripisujú zodpovednosť za zvýšenie kriminality a korupcie v krajine.

Verejnosť tiež pobúrilo, že v júli si zdvojnásobila svoj plat na približne 10.000 dolárov mesačne, keď takmer 30 percent obyvateľov žije v chudobe. Podľa prieskumov až 94 percent Peruáncov bolo proti tomuto kroku.

Protivládne protesty sa v Peru zintenzívnili po 5. septembri, keď vláda schválila dôchodkovú reformu a povinné príspevky mladých ľudí do súkromných dôchodkových fondov. V krajine pritom panuje kríza zamestnanosti a bez riadnej pracovnej zmluvy pracuje zhruba 70 percent najmä mladých ľudí. Vo vidieckych oblastiach to stúpa na 96 percent. Priemerný príjem mladých ľudí je zhruba 320 dolárov mesačne, čo je tesne nad minimálnou mzdou.

Demonštrácie sa v poslednom polroku stupňovali aj v dôsledku vlny vydierania a vrážd, za ktorými stoja organizované zločinecké skupiny. Za uplynulý mesiac si protesty vyžiadali jednu obeť a vyše 200 zranených vrátane policajtov a novinárov.

Bezpečnostná kríza podľa AFP zasiahla obzvlášť tvrdo sektor dopravy, kde bolo tento rok zabitých najmenej 47 vodičov autobusov, čo pravdepodobne súvisí s vydieraním. (TASR)

V noci na štvrtok o tom informoval miestny gubernátor Alexej Teksler na Telegrame. TASR o tom píše podľa agentúr TASS a Reuters.

„Zatiaľ bolo potvrdených deväť obetí. Päť ďalších osôb sa zranilo. Overujeme informácie o nezvestných osobách,“ napísal Teksler. Zranení sú vo vážnom stave a boli prevezení do nemocnice.

Na mieste v súčasnosti zasahujú záchranné zložky, ktoré sa snažia dostať pod kontrolu požiar vyvolaný explóziami.

Podľa gubernátora nič nenasvedčuje tomu, že incident je akýmkoľvek spôsobom spojený s aktivitami dronov.

(TASR)

a kráľovná Kamila v stredu večer pricestovali do Ríma. Vo štvrtok začnú návštevu Vatikánu, kde sa prvýkrát stretnú s pápežom Levom XIV., informuje TASR podľa správy agentúry ANSA.

Kráľ Karol bude prvým britským monarchom za uplynulých 500 rokov, ktorý sa na verejnosti pomodlí spolu s pápežom. V marci sa kráľovský pár stretol s predchodcom Leva XIV. pápežom Františkom súkromne kvôli jeho zdravotným problémom.

Kráľ pricestuje vo štvrtok o 10.45 h na Nádvorie sv. Damaza vo Vatikáne a o 11.00 h sa začne audiencia u pápeža. Následne sa zúčastní na bohoslužbe v Sixtínskej kaplnke, ktorá bude zameraná na úsilie najvyšších predstaviteľov anglikánskej a katolíckej cirkvi v oblasti ochrany prírody a životného prostredia.

Popoludní bude program kráľovského páru pokračovať v Bazilike Svätého Pavla za hradbami. Kráľ navštívi bohoslovecký seminár, kde študujú aj budúci kňazi z britského Spoločenstva národov. Pre kráľovnú je pripravené stretnutie s rehoľníčkami, ktoré sa venujú vzdelávaniu dievčat, pomáhajú v boji proti sexuálnemu násiliu, obchodovaniu s ľuďmi a zlepšujú prístup k zdravotnej starostlivosti.

Podľa vyhlásenia Buckinghamského paláca bude návšteva predstavovať významný moment vo vzťahoch medzi katolíckou a anglikánskou cirkvou a bude odrážať tému Jubilejného roka – vydať sa na spoločnú cestu ako „pútnici nádeje“.

Britský panovník je hlavou anglikánskej cirkvi, ktorá vznikla v roku 1534, keď pápež Klement VII. odmietol povoliť rozvod anglického kráľa Henricha VIII. s jeho prvou ženou Katarínou Aragónskou. (TASR)

Naznačil však, že k rokovaniu so šéfom Kremľa by mohlo dôjsť v budúcnosti. Hlavnou témou stretnutia malo byť mierové riešenie konfliktu na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Zrušili sme stretnutie s prezidentom Putinom,“ povedal Trump počas rokovania s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem v Bielom dome. „Proste mi to nepripadalo správne. Nemal som pocit, že by sme sa dostali tam, kam potrebujeme. Tak som to zrušil, ale v budúcnosti sa stretneme,“ oznámil.

Trump minulý týždeň po telefonáte s Putinom oznámil, že sa dohodli na stretnutí v Budapešti, ktoré by sa podľa neho mohlo konať do dvoch týždňov. V utorok však vyhlásil, že nestojí o schôdzku, ktorá by bola zbytočná, a že nechce strácať čas. Šéf Bieleho domu zároveň naznačil, že hlavným sporným bodom naďalej zostáva odmietavý postoj Ruska k návrhu zastaviť boje na súčasnej frontovej línii.

Rusko aj Maďarsko v stredu potvrdili, že prípravy stretnutia stále prebiehajú. Predstavitelia oboch krajín však uviedli, že dátum schôdzky nie je stanovený. (TASR)

Vyjadril sa tak na stretnutí v Bielom dome s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem.

„Jedná sa enormné sankcie... A dúfame, že nebudú trvať dlho. Dúfame, že vojna sa skončí,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni.

Trump podľa vlastných slov „cítil, že nastal čas“ na uvalenie nových sankcií. AFP pripomína, že americký prezident tento krok odkladal niekoľko mesiacov dúfajúc, že sa mu podarí presvedčiť Putina, aby pristúpil k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine. Na stretnutí s Ruttem sa však posťažoval, že jeho rozhovory s Putinom „nikam nevedú.“

„Dúfajme, že bude rozumnejší,“ povedal Trump na adresu Putina. „A dúfajme, že aj (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj bude rozumnejší. Viete, ako sa hovorí, na tango sú potrební dvaja,“ vyhlásil.

Šéf Bieleho domu zároveň obhajoval svoje rozhodnutie nedodať Ukrajine strely Tomahawk. Výcvik ukrajinských vojakov by totiž trval od šiestich mesiacov do jedného roka a podľa jeho slov ide o „nesmierne náročný proces“.

O dodaní týchto striel s plochou dráhou letu schopných zasiahnuť ciele hlboko v území Ruska Trump minulý piatok rokoval so Zelenským. Americký prezident však o ich dodaní Kyjevu zatiaľ nerozhodol. (TASR)

Večer to oznámil minister financií USA Scott Bessent, podľa ktorého tieto firmy „financujú vojenskú mašinériu Kremľa“.

Sankcie podľa amerického ministerstva zvyšujú tlak na ruský energetický sektor a znižujú schopnosť Kremľa získavať financie na pokračovanie vojny na Ukrajine a na podporu svojej oslabenej ekonomiky.

„Teraz je čas zastaviť zabíjanie a okamžite vyhlásiť prímerie,“ uviedol Bessent. „Vzhľadom na odmietavý postoj (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina k ukončeniu tejto nezmyselnej vojny, ministerstvo financií uvalilo sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, ktoré financujú vojenskú mašinériu Kremľa. Ministerstvo financií je pripravené v prípade potreby prijať ďalšie opatrenia na podporu úsilia (amerického) prezidenta (Donalda) Trumpa ukončiť ďalšiu vojnu. Vyzývame našich spojencov, aby sa k nám pridali a dodržiavali tieto sankcie,“ dodal.

Trump uvalenie nových sankcií na Rusko odkladal niekoľko mesiacov dúfajúc, že sa mu podarí presvedčiť Putina, aby pristúpil k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine, pripomína AFP.

Bessent krátko pred uvalením sankcií v rozhovore pre televíziu Fox Business povedal, že „prezident Putin neprišiel na rokovania s úprimným a otvoreným prístupom“ a uviedol, že Trump je sklamaný z toho v akom štádiu sa momentálne mierové rokovania nachádzajú.

Uvalenie sankcií zo strany USA prichádza krátko po tom, čo sa členské krajiny EÚ dohodli na 19. balíku sankcií voči Rusku. (TASR)