Otakar Foltýn odstúpil z funkcie vládneho koordinátora strategickej komunikácie

Premiér však pripustil, že rozhodnutie prináleží poľskému súdu, ktorý rozhoduje o nemeckej žiadosti o vydanie a ktorý na podozrivého uvalil väzbu. Podľa premiéra problémom nebolo poškodenie, ale postavenie plynovodu.

Z útoku na plynovody, ktoré privádzali zemný plyn z Ruska po dne Baltu, je podozrivý Volodymyr Z., ktorý bol na konci septembra zatknutý blízko Varšavy na základe európskeho zatykača vydaného nemeckým súdom.

"Problémom Európy, Ukrajiny, Litvy, Poľska nie je vyhodenie Nord Stream 2 do povetria, ale len to, že ho postavili," vyhlásil Tusk podľa denníka Rzeczpospolita.

"Rusko postavilo Nord Stream 2 proti životným záujmom celej Európy," zdôraznil a pripomenul, že proti stavbe plynovodu sa stavali všetky poľské vlády.

"Z nášho hľadiska jedinými osobami, ktoré by sa v prípade Nord Stream 2 mali hanbiť a mlčať, sú osoby, ktoré rozhodli o postavení Nord Stream 2," povedal premiér s tým, že tento postoj pred časom vysvetlil ako predchádzajúcemu nemeckému kancelárovi, tak ukrajinskému prezidentovi.

"Pokiaľ ide o zadržaného ukrajinského občana (...), v záujme Poľska aj v záujme obyčajnej slušnosti a spravodlivosti určite nie je ho obviniť, ani ho vydať do rúk iného štátu," vyhlásil.

Premiér pripustil, že netuší, prečo sa Volodymyr Z. vrátil do Poľska, hoci vedel, že bol na neho vydaný európsky zatykač.

Rzeczpospolita pripomenula, že počas vlaňajšej návštevy vtedajšieho kancelára Olafa Scholze sa jasne ukázalo, že Varšava nechce pomôcť Berlínu pri zadržaní podozrivého Volodymyra Z.

Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski sa nechal počuť, že bol pripravený poskytnúť Ukrajinci azyl a vyznamenať ho. K tomu ale nedošlo, Volodymyr Z. odišiel z Poľska vlani 6. júla autom s diplomatickou registračnou značkou, ktoré riadil vojenský pridelenec.

Poľská prokuratúra tvrdila, že európsky zatykač dostala až po Ukrajincovom odchode. Nemci podozrievajú, že Poliaci podozrivého varovali.

Plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 boli poškodené pri sérii explózií v septembri 2022, teda sedem mesiacov po tom, čo ruské vojská napadli susednú Ukrajinu. Výbuchy zničili tri zo štyroch potrubí plynovodov, ktoré sa stali symbolom závislosti Nemecka od ruského plynu.

Tento rok v auguste talianska polícia zatkla Ukrajinca podozrivého z toho, že útok na Nord Stream koordinoval. Taliansky súd v polovici septembra rozhodol, že muža, označovaného v médiách ako Serhij K., vydá do Nemecka. (ČTK)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Na rokovaniach sa zúčastnili aj predstavitelia Číny, Indie, Iránu, Kazachstanu, Kirgizska, Pakistanu, Tadžikistanu a Uzbekistanu.

Lavrov na začiatku medzinárodného stretnutia o Afganistane vyzdvihol vládu Talibanu za jej úsilie v boji proti skupine Islamský štát (IS) a ďalším extrémistickým skupinám, ako aj za odstraňovanie nelegálnych drog.

Ruský minister zahraničia zdôraznil, že „nasadenie vojenskej infraštruktúry hocijakej tretej krajiny na území Afganistanu, ako aj na území susedných štátov, je kategoricky neprijateľné pod akoukoľvek zámienkou“.

„Vojenská prítomnosť akýchkoľvek mimoregionálnych hráčov môže viesť len k destabilizácii a ku konfliktom,“ vyhlásil ruský minister. Afganistan podľa neho zažil mnoho situácií so zahraničnou vojenskou prítomnosťou. „Domnievam sa, že všetci by z toho už dávno mali vyvodiť správne závery,“ konštatoval Lavrov.

Agentúra AP pripomína, že afganská vláda v septembri odmietla pokus amerického prezidenta Donalda Trumpa o opätovné získanie leteckej základne Bagram v Afganistane, o ktorú prišli v roku 2021, keď sa moci v Afganistane chopilo fundamentalistické hnutie Taliban.

Taliban sa od návratu k moci usiluje o medzinárodné uznanie, zatiaľ čo presadzuje striktné zákony. Rusko v júli ako prvá krajina na svete uznala vládu hnutia Taliban.

Šéf ruskej diplomacie na utorňajších rozhovoroch povedal, že Rusko plánuje rozšíriť obchodné väzby s Afganistanom a posilniť spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu a narkotikám. Kritizoval tiež Západ za „nepriateľskú“ politiku voči Kábulu, za zmrazenie jeho aktív a iné sankcie.

Afganský minister zahraničných vecí Amír Chán Muttakí ocenil „odvážny krok Ruskej federácie oficiálne uznať Afganský islamský emirát“. Dodal, že si praje, aby tento krok podnikli všetky štáty.

Rozhovory v Moskve podľa neho poskytli dobrú príležitosť pre krajiny z regiónu vypočuť si vzájomné názory. Poznamenal, že vláda Talibanu vytvorila možnosť „zabezpečiť komplexnú bezpečnosť po štyroch desaťročiach a poskytnúť dobré podmienky pre investície, ekonomiku, tranzit a konektivitu“. (TASR)

Moskva si podľa neho drží na bojisku úplnú strategickú iniciatívu, píše agentúra Reuters.

„V súčasnosti majú ruské ozbrojené sily plnú strategickú iniciatívu,“ uviedol Putin na stretnutí veliteľov ruskej armády a dodal, že ukrajinské jednotky „ustupujú pozdĺž celej línie bojového kontaktu napriek pokusom o odpor“.

Podľa ruského prezidenta sa Ukrajinci snažia o útoky hlboko na území Ruska, ale ani to im nepomôže zvrátiť priebeh viac ako tri a pol ročného konfliktu.

Náčelník generálneho štábu armády Valerij Gerasimov na stretnutí zas vyhlásil, že ruské jednotky „napredujú prakticky vo všetkých smeroch“.

Gerasimov tvrdí, že vojaci postupujú ku kľúčovým mestám Siversk a Kosťantynivka v Doneckej oblasti a postupne vyháňajú ukrajinské sily aj z mesta Kupiansk. Nové územia zaberajú vraj aj v Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Na stretnutí Putin uviedol, že ciele Ruska zostávajú rovnaké ako vo februári 2022, keď nariadil inváziu na Ukrajinu s tým, že jej cieľom je "demilitarizácia a denacifikácia" menšieho suseda.

"Naša spoločná úloha zostáva nezmenená: Musíme zabezpečiť, aby všetky ciele stanovené pre naše jednotky boli dosiahnuté za každú cenu," vyhlásil premiér.

Kyjev naopak tvrdí, že ukrajinské jednotky postupujú v Doneckej oblasti, najmä v okolí mesta Dobropilľa. Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského taktiež sily opätovne dobyli niektoré územia v Sumskej oblasti. (TASR)

„Minister (zahraničných vecí Antonio) Tajani, (minister obrany Guido) Crosetto, riaditeľ spoločnosti Leonardo Roberto Cingolani a ja sme boli nahlásení na Medzinárodnom trestnom súde za spoluúčasť na genocíde,“ uviedla Meloniová v rozhovore pre televíznu stanicu RAI.

„Verím, že na svete teraz ani v dejinách neexistuje žiadny iný prípad takéhoto obvinenia,“ dodala.

Meloniová neuviedla, kto na nich sťažnosť podal. Taliansko však v uplynulých týždňoch zažíva vlnu masových demonštrácií na protest proti zabíjaniu v Pásme Gazy. Mnohí protestujúci pri tom kritizujú okrem izraelskej vlády aj taliansku premiérku a jej ministrov.

Súčasná talianska vláda je podľa agentúry Reuters vo všeobecnosti silným podporovateľom Izraela, hoci sa od „neprimeranej ofenzívy“ v Gaze dištancovala. S Izraelom však neprerušila žiadne obchodné ani diplomatické väzby a neuznala ani Palestínsky štát podobne ako iné západné krajiny. (TASR)