Zomrel legendárny novinár Georg Stefan Troller, mal 103 rokov

Vyhlásil to vo štvrtok na zasadnutí Valdajského diskusného klubu ruský prezident Vladimir Putin. V USA sú totiž podľa neho ľudia, ktorí hovoria, že dohodu z roku 2010 nie je potrebné predĺžiť. Putin súčasne tvrdil, že niektoré štáty pripravujú testy jadrových zbraní a ak ich podniknú, Rusko urobí to isté. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Zmluva New START je poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi najväčšími jadrovými mocnosťami – Ruskom a USA. Zmluvu podpísali v roku 2010 v Prahe bývalí prezidenti Barack Obama a Dmitrij Medvedev a do platnosti vstúpila vo februári 2011. Obmedzuje počet jadrových hlavíc, ktoré môže každá strana rozmiestniť. Bez predĺženia jej platnosť vyprší 5. februára 2026.

Putin v septembri navrhol americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že Rusko bude dobrovoľne dodržiavať obmedzenia vyplývajúce zo zmluvy New START ešte rok po uplynutí jej platnosti, ak to isté urobia aj USA. Biely dom reagoval, že tento návrh „znie celkom dobre“.

Dokument obmedzuje počet strategických jadrových hlavíc na oboch stranách na 1550 kusov, čo predstavuje zníženie o takmer 30 percent oproti predchádzajúcemu limitu z roku 2002.

Rusko má podľa Putina najmodernejšie jadrové zbrane na svete. „V tomto smere sa nám darí. Jednoducho sme na tom intenzívne a dlho pracovali,“ uviedol počasie diskusie v Soči. Podľa svojich slov je ochotný dať si v tomto smere „pauzu“ a spolupracovať na otázke predĺženia zmluvy New START, ak to USA považujú za vhodné. „Nie? Nie je potrebné. Ale to je vôbec posledná vec, ktorá vo svete existuje z hľadiska obmedzenia strategických útočných zbraní,“ povedal.

Ruský prezident tiež podľa agentúry TASS poznamenal, že Moskva sleduje zámery iných krajín v oblasti jadrových skúšok a ak k nim dôjde, ruská strana urobí to isté. (TASR)

Premiér Benjamin Netanjahu vyzdvihol námorné sily za zastavenie tejto flotily. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Počas operácie, ktorá trvala približne 12 hodín, príslušníci izraelského námorníctva zmarili rozsiahly pokus o prienik stoviek jednotlivcov na palube 41 plavidiel, ktoré oznámili svoj zámer narušiť zákonnú námornú bezpečnostnú blokádu Pásma Gazy,“ uviedol predstaviteľ. „Na konci operácie bolo viac ako 400 účastníkov bezpečne prevezených do prístavu Ašdod na ďalšie konanie zo strany izraelskej polície,“ dodal.

Flotila Global Sumud naložená liekmi a potravinami vyplávala začiatkom septembra z Barcelony a tvorilo ju 45 lodí s približne 500 osobami. Jej cieľom bolo prelomiť izraelskú blokádu pobrežnej enklávy trvajúcu od roku 2007 a doručiť na toto vojnou zničené územie humanitárnu pomoc. Izraelské námorné sily od stredajšieho večera zasahovali proti týmto lodiam, pričom viacerí zahraniční politici vyzvali, aby s aktivistami zaobchádzali bezpečne. Na palube jednej zo zastavených lodí sa nachádzal aj Slovák Peter Švestka.

Grécky minister zahraničných vecí George Gerapetritis uviedol, že všetci pasažieri flotily sú v dobrom zdravotnom stave a nebolo voči nim použité žiadne násilie.

Predseda izraelskej vlády Netanjahu vo štvrtok vyzdvihol izraelské námorné sily za zadržanie flotily. „Ich významný zásah zabránil desiatkam plavidiel vo vstupe do vojnového pásma a odrazil kampaň delegitimizácie namierenú proti Izraelu,“ vyhlásil.

Zastavenie flotily a zadržanie aktivistov vyvolalo protesty, pričom podľa stanice BBC sa ľudia zhromaždili vo viacerých štátoch, ako napríklad v Taliansku, Grécku, Tunisku či Turecku. Kroky Izraela kritizoval aj Pakistan, Bolívia či Malajzia. Kolumbijský prezident Gustavo Petro v reakcii na zásah voči flotile oznámil vyhostenie všetkých izraelských diplomatov z Kolumbie. (TASR)

Medzi obeťami bol aj člen organizácie Lekári bez hraníc (MSF). TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP.

Civilná obrana, pohotovostná služba pôsobiaca pod vedením palestínskeho militantného hnutia Hamas, uviedla, že početné úmrtia boli spôsobené „neustálym izraelským bombardovaním Pásma Gazy“. Dodala, že v meste Gaza zahynulo 10 ľudí vrátane najmenej jedného dieťaťa.

Niekoľko nemocníc potvrdilo agentúre AFP, že prijali 10 tiel v meste Gaza, 14 v strednej časti Pásma Gazy a 28 na juhu územia.

Niektoré z obetí zahynuli pri leteckých útokoch, iné pri streľbe z dronov a otvorenej paľbe Izraela. Na žiadosť o komentár izraelská armáda uviedla, že sa v súčasnosti touto záležitosťou zaoberá, píše AFP.

Násirova nemocnica v meste Chán Junis hlásila takmer 30 mŕtvych. Uviedla, že 14 osôb zahynulo v dôsledku izraelskej paľby zameranej na Palestínčanov čakajúcich na potraviny pri distribučných centrách v oblastiach Al-Tina a Morag.

Nemocnica v meste Dajr al-Balah informovala, že po útokoch prijala deväť tiel. Medzi mŕtvymi bol aj 42-ročný ergoterapeut Omar Hajek, zamestnanec charitatívnej organizácie Lekári bez hraníc. Podľa nemocnice a jeho rodiny bol zabitý pri útoku na skupinu civilistov v centre mesta Dajr al-Balah. Organizácia však zdôraznila, že všetci zamestnanci MSF mali na sebe v čase útokov vesty, ktoré ich jasne identifikovali ako humanitárnych pracovníkov.

Ide tak už o štrnásteho člena tejto mimovládnej organizácie, ktorý od začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom zahynul v Pásme Gazy, uviedlo združenie.

Vojna v Pásme Gazy vypukla po tom, čo palestínske militantné hnutie Hamas a ďalšie palestínske skupiny vpadli 7. októbra 2023 do južného Izraela a pripravili o život 1200 ľudí, pričom vyše 250 rukojemníkov odvliekli do Pásma Gazy. Podľa zdrojov palestínskeho ministerstva zdravotníctva kontrolovaného Hamasom prišlo v Pásme Gazy od začiatku vojny o život viac než 66.000 ľudí. (TASR)

Vyplýva to z obežníku Bieleho domu, ktorý získala agentúra AP. Prezident USA Donald Trump podľa dokumentu vyhlásil tieto kartely za „nezákonných bojovníkov“, na ktorých sa z pohľadu medzinárodného humanitárneho práva nevzťahujú ženevské dohovory, informuje TASR.

Tento krok nasleduje po tom, ako americká armáda v septembri vykonala tri útoky na lodiach, ktoré údajne pašovali v Karibiku drogy. Najmenej dve z týchto operácií boli vykonané proti plavidlám pôvodom z Venezuely. Tá medzitým vo štvrtok uviedla, že v blízkosti jej pobrežia preletelo viac než päť amerických stíhačiek, ktorých pohyb zaznamenali systémy protivzdušnej obrany aj monitorovacie zariadenia letiska pri Caracase.

O novom označení drogových kartelov predstavitelia amerického ministerstva obrany v stredu oboznámili Kongres USA, uviedol pod podmienkou zachovania anonymity zdroj, ktorý citovala AP. Časť zo zákonodarcov pritom vyjadrila frustráciu, pretože Pentagón nebol schopný poskytnúť zoznam teroristických organizácií, ktoré sú v centre konfliktu s USA.

Demokrati tlačia na Trumpa, aby sa obrátil na Kongres a požiadal ho o právomoci vykonávať operácie proti kartelom. Tie Biely dom obviňuje z prevážania drog, ktoré končia v USA, a údery proti nim obhajuje ako nevyhnutné s cieľom zastaviť prílev narkotík. Viacero senátorov vrátane niekoľkých republikánov aj ľudskoprávne skupiny zákonnosť Trumpovho konania spochybňujú.

Predstieraním, že boj proti proti drogovým kartelom je aktívnym ozbrojeným konfliktom, sa Trump podľa AP snaží nárokovať si mimoriadne právomoci, aby svoje kroky ospravedlnil.

Prvý z útokov, pri ktorom zahynulo 11 ľudí, vykonali americké sily 2. septembra. Jeho terčom sa podľa Trumpovej administratívy stalo plavidlo, ktoré prevádzkoval kartel Tren de Aragua, označený v USA za zahraničnú teroristickú organizáciu. Venezuela tieto tvrdenia poprela, tvrdiac, že medzi obeťami nebol ani jeden člen Tren de Aragua a že ani nešlo o pašerákov drog. (TASR)

Putin podľa agentúry Interfax vyhlásil, že ukrajinské sily sa pokúšajú zaútočiť na oblasť okolo elektrárne, a súčasne odmietol ako nezmysel tvrdenia, že je ostreľovaná z Ruska.

„Je to nebezpečná hra a títo ľudia si musia uvedomiť, že aj oni majú na svojej strane funkčné jadrové elektrárne. Čo nám bráni reagovať rovnako? Tak nech sa nad tým zamyslia,“ varoval Putin v prejave na zasadnutí Valdajského diskusného klubu v Soči, podľa ktorého je situácia v okolí elektrárne celkovo pod kontrolou.