Britská vláda plánuje zaviesť digitálny preukaz totožnosti

Zelenskyj poznamenal, že so slovenským premiérom Robertom Ficom sa na nedávnom stretnutí dohodol na usporiadaní spoločného zasadnutia ukrajinskej a slovenskej vlády v októbri, kde Kyjev ponúkne primeranú podporu.

„Na Slovensku sa uskutoční rokovanie vlád, kde Ukrajina môže predložiť a aj predloží alternatívne kroky energetickej podpory. Ale iba ak sa to nebude týkať ruskej ropy a ruského plynu,“ povedal Zelenskyj.

Dodal, že o tejto otázke by sa dalo diskutovať aj s Maďarskom.

„Nepodnikli však žiadne kroky. Okrem niektorých signálov v médiách, ktoré určite nie sú na podporu Ukrajiny, som nič iné nepočul,“ konštatoval Zelenskyj. (TASR)

Oznámil to v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Izraelský systém (Patriot) je v nasadení na Ukrajine už mesiac. Na jeseň dostaneme dva systémy Patriot. Viac vám o Patriotoch nepoviem,“ povedal Zelenskyj na brífingu v Kyjeve.

Zelenskyj predtým informoval, že prvé dodávky amerických zbraní, ktoré Ukrajina dostane v rámci mechanizmu PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny), budú zahŕňať aj rakety pre systémy Patriot a HIMARS. Prostredníctvom tohto mechanizmu USA predajú svoje zbrane spojeneckým krajinám NATO, ktoré ich následne dodajú Ukrajine.

V máji denník The New York Times napísal, že systém Patriot, ktorý sa nachádzal v Izraeli, bude po modernizácii poskytnutý Ukrajine.

Zelenskyj na brífingu tiež vyhlásil, že Ukrajina už vytvorila robustný systém na výrobu stíhacích dronov a mnoho domácich spoločností ich vie vyrábať, ale na zvýšenie výroby chýbajú dostatočné finančné prostriedky.

Od konca septembra do začiatku októbra bude ukrajinská delegácia viesť v Spojených štátoch technické rokovania týkajúce sa nákupu zbraní, uviedol ďalej Zelenskyj.

Informoval tiež o výsledkoch rokovaní, ktoré viedol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na okraji všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN.

„Dohodli sme sa na nákupe príslušných zbraní z USA prostredníctvom rôznych programov. (...) S prezidentom sme prediskutovali hlavné veci a dohodli sme sa. Teraz prechádzame k praktickej implementácii,“ povedal Zelenskyj.

S Trumpom rokoval aj o dohode o nákupe ukrajinských dronov.

„Hovorili sme o dohode o dronoch. Technické tímy na tejto dohode tiež začínajú pracovať. Sú to naše drony, ktoré Spojené štáty priamo kúpia,“ povedal Zelenskyj. (TASR)

Z tohto blackoutu pritom obvinila Moskvu.

„V dôsledku ruských krokov je Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) už štvrtý deň bez prúdu,“ napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na platforme X.

„Naliehavo žiadame všetky krajiny, ktoré sa zaujímajú o jadrovú bezpečnosť, aby Moskve dali jasne najavo, že jej jadrové hazardné hry sa musia skončiť,“ dodal.

Ruské sily obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň krátko po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Podľa mierového plánu, ktorý vypracovala administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa, by Ukrajina znovu získala kontrolu nad zariadením, ale Spojené štáty by ho prevádzkovali. Vyrobená elektrina by bola rozdelená medzi obe strany konfliktu.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však svojho času vyhlásil, že Rusko nedostalo od USA ponuku na prevod kontroly nad Záporožskou jadrovou elektrárňou a ak ju dostane, odmietne ju.

Denník New York Times s odvolaním sa na organizáciu Greenpeace ešte koncom mája tohto roka uviedol, že sa Rusko pravdepodobne chystá pripojiť okupovanú elektráreň k svojej elektrickej sieti. Na tento účel údajne stavia v okupovanej časti Ukrajiny elektrické vedenia, napísal vtedy denník. (TASR)

Izraelská armáda sa zatiaľ k útokom nevyjadrila.

Agentúra AP pripomína, že stúpa medzinárodný tlak na uzavretie prímeria, ale Izrael zatiaľ zostáva neústupný a odhodlaný vo vojne pokračovať.

Útoky prišli len hodiny po tom, ako izraelský premiér Benjamin Netanjahu v prejave k Valnému zhromaždeniu OSN povedal, že Izrael musí dotiahnuť boj proti teroristickému hnutiu Hamas do konca.

Podľa AP, ktorá upozorňuje aj na kritickú situáciu nemocníc v oblasti, si ďalších najmenej 11 životov vyžiadal ranný útok, ktorý zničil dom v meste Gaza, a päť ďalších zásah stanu pre vnútorne vysídlených z Chán Júnisu na juhu oblasti, v ktorej v extrémne ťažkých podmienkach prežívajú vyše dva milióny Palestínčanov. (ČTK)