Vrtuľník Marine One na palube s Trumpom musel núdzovo pristáť

Reagoval tak na narušenie vzdušného priestoru Estónska tromi ruskými bojovými stíhačkami.

Zelenskyj označil 12 minút trvajúce narušenie vzdušného priestoru Estónska zo strany Ruska za „neslýchané“ a dodal, že nejde o „nehody“, ale o systematickú ruskú kampaň namierenú proti Európe, NATO a Západu.

„Destabilizačné aktivity Ruska sa rozširujú do nových krajín a smerov. Využívajú všetky prostriedky: od zasahovania do politických procesov, ako v Rumunsku a Moldavsku, až po narušovanie vzdušného priestoru, ako v Poľsku, Rumunsku a teraz aj v Estónsku,“ napísal.

Podľa ukrajinského prezidenta si takéto konanie Moskvy vyžaduje systémovú reakciu, pričom silné kroky musia byť prijaté kolektívne a tiež individuálne každou krajinou.

Rusko musí pociťovať narastajúci tlak zo strany medzinárodného spoločenstva, predovšetkým prostredníctvom ekonomiky, čo sa podľa Zelenského najúčinnejšie dosahuje sankciami.

„Zároveň musia naďalej narastať aj straty Ruska vo vojne, čo najlepšie zabezpečí silná ukrajinská armáda,“ dodal prezident.

Incident odsúdil aj ukrajinský minister zahraničných veci Andrij Sybiha, podľa ktorého išlo o „ďalšiu ruskú eskaláciu a priamu hrozbu pre transatlantickú bezpečnosť“. (TASR)

„Už máme na Ukrajine určité typy zbraní v oveľa väčšom množstve, než dnes v skutočnosti potrebujeme,“ uviedol Zelenskyj, pričom spomenul námorné drony, protitankové zbrane a „niektoré ďalšie typy“ vojenského vybavenia.

„Vďaka kontrolovanému vývozu budeme môcť nahromadiť peniaze na väčšiu výrobu vecí, ktoré naša armáda potrebuje,“ dodal.

Zelenskyj spomenul niekoľko potenciálnych kupcov vrátane Spojených štátov, európskych krajín a „ďalších partnerov na celom svete, ktorí majú tiež záujem o ukrajinské zbrane a od ktorých Ukrajina získala rôzne formy podpory“.

Ukrajinský prezident v uplynulých mesiacoch pri niekoľkých príležitostiach ponúkol predávať bezpilotné drony USA, no tieto návrhy sa doposiaľ nepodarilo zrealizovať.

Agentúra AFP pripomína, že hoci je Ukrajina od začiatku ruskej invázie v roku 2022 závislá od financovania a dodávok zbraní od západných krajín, napriek pokračujúcej vojne si vybudovala vlastnú domácu výrobu zbraní a rôznych útočných systémov, najmä dronov.

Podľa údajov nemeckého Kielskeho inštitútu Ukrajina od roku 2022 dostala z Európy viac ako 167 miliárd eur vo forme vojenskej pomoci a zo Spojených štátov viac ako 114 miliárd eur. (TASR)

Dôvodom je narušenie vzdušného priestoru krajiny ruskými stíhačkami, oznámil premiér Kristen Michal na sociálnej sieti X.

"Takéto porušenie (estónskeho vzdušného priestoru) je absolútne neprijateľné," napísal premiér na sociálnej sieti X.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že s estónskym premiérom hovoril, a reakciu aliancie na incident označil za rýchlu a rozhodnú.

Estónske ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského chargé d ’affaires, aby protestovalo.

Článok 4 Severoatlantickej zmluvy predpokladá spoločné konzultácie, ak je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť či bezpečnosť ktorejkoľvek z členských krajín.

Predtým v tomto mesiaci o aktiváciu tohto článku požiadalo Poľsko kvôli náletu dvoch desiatok ruských dronov, ktoré vnikli do poľského vzdušného priestoru. (ČTK)

„Dnešné vniknutie troch ruských bojových lietadiel do estónskeho vzdušného priestoru je ďalšou ruskou eskaláciou a priamou hrozbou pre transatlantickú bezpečnosť," uviedol na sociálnych sieťach Sybiha.

„Až dovtedy, kým nedostane naozaj silnú odpoveď, bude Moskva len arogantnejšia a agresívnejšia,“ dodal šéf ukrajinskej diplomacie.