Pobrežie Kamčatky zasiahlo zemetrasenie

Ukrajinský prezident počíta s tým, že ich získajú celkovo 150. Na tom, že Ukrajina od Švédska kúpi 100 až 150 bojových lietadiel JAS-39 Gripen, sa obe krajiny dohodli v uplynulom týždni.

"Spolu so Švédskom Ukrajina výrazne zvýši počet svojich bojových lietadiel. Je to ambiciózny cieľ a musí ho byť dosiahnutý," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X s tým, že dohodu označil za historický krok.

"Gripeny pre Ukrajinu sú súčasťou našich bezpečnostných záruk," poznamenal ukrajinský prezident.

Zelenskyj v stredu Švédsko aj navštívil a so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom zamieril do fabriky firmy Saab, kde sa stíhačky vyrábajú.

Kristersson potom na tlačovej konferencii oznámil, že obe krajiny podpísali dohodu o dlhodobej spolupráci v leteckej obrane, ktorá zahŕňa aj možnosť predaja 100 až 150 nových Gripenov v najmodernejšej verzii E.

Ukrajinskí piloti už podľa agentúry Reuters vo Švédsku boli, aby si stroje vyskúšali.

Lietadlá JAS-39 Gripen sú v prevádzke od roku 1996 a firma Saab ich doteraz vyrobila približne 280. Švédska vláda si objednala 60 modelov verzie E a firma Saab zvyšuje kapacitu vo fabrike Linköpingu v snahe vyrábať počas niekoľkých rokov 20 až 30 týchto lietadiel ročne. Saab vyrába Gripeny aj v Brazílii. (ČTK)

"Viete, musíme uzavrieť dohodu, nebudem strácať svoj čas," povedal Trump novinárom pri medzipristátí v katarskej Dauhe na ceste do juhovýchodnej Ázie.

Dronový útok v tábore Nusajrát podľa palestínskych médií zasiahol auto, zabil jedného človeka a niekoľko ďalších osôb zranil.

Tábor Nusajrát sa nachádza na západnej strane takzvanej žltej línie, takže nie je podľa podmienok prímeria pod kontrolou izraelskej armády.

Americkí predstavitelia tiež informovali svojich európskych kolegov, že podporujú EÚ v použití zmrazených ruských aktív na nákup amerických zbraní pre Ukrajinu.

Vo Washingtone sa zároveň začali vnútrovládne rokovania o využití ruských aktív v USA na podporu ukrajinského vojenského úsilia.

Ďalšie sankcie, ktoré USA pripravili, sú zamerané na ruský bankový sektor a infraštruktúru používanú na dodávky ropy, uviedol americký predstaviteľ a ďalšia osoba oboznámená so záležitosťou.

S ďalším veľkým krokom proti Rusku by podľa jedného z vysokopostavených predstaviteľov USA teraz mala prísť Európa. Iný zdroj uviedol, že Trump najbližšie týždne ďalšie kroky proti Rusku nepodnikne s cieľom vyhodnotiť reakciu Moskvy na nové sankcie.

S vlastným krokmi proti Rusku prišiel aj americký senát, ktorý môže čoskoro začať rokovať o zákone, ktorým by USA uvalili vysoké clá na štáty odoberajúce ruskú ropu. Podľa jedného zo zdrojov Reuters je Trump pripravený návrh verejne podporiť. Pripustil však, že tento mesiac tak prezident zatiaľ neurobí.

V Spojených štátoch sa v súčasnosti nachádza ruský vyjednávač Kirill Dmitrijev, ktorý má naplánované stretnutie s Trumpovým vyslancom Steveom Witkoffom. (TASR)

V svojom prvom rozhovore vo Veľkej Británii povedala, že sa „možno“ jedného dňa stane prezidentkou a vyjadrila presvedčenie, že v budúcnosti bude v Bielom dome žena.

Harrisová tak jasne naznačila, že po minuloročnej porážke v súboji s Donaldom Trumpom zvažuje opätovnú kandidatúru v roku 2028. Prieskumy, ktoré ju označujú za outsiderku v súboji o nomináciu Demokratickej strany, odmietla.

V relácii Sunday with Laura Kuenssberg zároveň ostro kritizovala svojho bývalého rivala, keď Trumpa nazvala „tyranom“ a dodala, že varovania, ktoré o ňom počas kampane vyslovila, sa ukázali ako opodstatnené. (BBC)