V Alexandrii sa písali veľké dejiny staroveku

Podľa Bukurešti predstavujú kroky Moskvy „nové výzvy“ pre bezpečnosť v oblasti Čierneho mora.

Členský štát NATO „dôrazne odsudzuje nezodpovedné konanie Ruskej federácie a zdôrazňuje, že predstavuje novú výzvu pre regionálnu bezpečnosť a stabilitu v oblasti Čierneho mora“, uviedlo ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení.

Doplnilo, že „takéto incidenty svedčia o nedostatku rešpektu Ruskej federácie voči medzinárodnému právu“.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová tiež odsúdila správy o ruskom drone na rumunskom území. „Narušenie rumunského vzdušného priestoru je len ďalším zásahom do suverenity členského štátu EÚ,“ napísala Kallasová na platforme X.

„Táto pokračujúca eskalácia ohrozuje regionálnu bezpečnosť. Na znak solidarity stojíme po boku Rumunska. Som v úzkom kontakte s rumunskou vládou,“ zdôraznila.

K incidentu došlo po tom, čo Poľsko tento týždeň odsúdilo narušenie svojho vzdušného priestoru ruskými dronmi a vyzvalo Moskvu, aby sa vyhla „ďalším provokáciám“.

Bukurešť v sobotu večer vyslala dve stíhačky F-16, aby monitorovali situáciu, keď bola „zaznamenaná prítomnosť dronu v národnom vzdušnom priestore“.

Stíhačky sledovali dron, kým „nezmizol z radaru“ pri jednej z pohraničných obcí, priblížilo ministerstvo. Bezpilotné lietadlo „neletelo nad obývanými oblasťami a nepredstavovalo bezprostrednú hrozbu pre bezpečnosť obyvateľstva“, uvádza sa v stanovisku.

Rumunské stíhačky „podporili nemeckí spojenci... dvomi lietadlami Eurofighter Typhoon“, ktoré tiež monitorovali situáciu.

„Dron prenikol na rumunské územie do hĺbky asi desať kilometrov a operoval vo vzdušnom priestore NATO približne 50 minút,“ napísal v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na platforme X.

Rumunsko našlo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu na svojom území už opakovane trosky bezpilotných lietadiel.

Rumunský rezort diplomacie podľa AFP uviedol, že „na Valnom zhromaždení OSN otvorí otázku konania Ruska a bude naliehať na prísne medzinárodné dodržiavanie sankcií“. (TASR)

Následkom toho volební pozorovatelia nemali možnosť overovať údaje o účasti voličov a nedostali informácie o sčítaní hlasov odovzdaných tam, kde sa hlasovanie už skončilo. Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Voľby do zastupiteľstiev na miestnej, okresnej a regionálnej úrovni sa v 81 regiónoch Ruskej federácie začali v piatok. Po prvých dvoch dňoch hlasovania bola najvyššia účasť zaznamenaná v meste Sevastopol na Ruskom okupovanom Krymskom polostrove a v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruska pri hranici s Ukrajinou.

Predsedníčka Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) Ella Pamfilovová však už na sobotňajšej tlačovej konferencii informovala, že od prvého dňa volieb - od piatka - bolo zaznamenaných celkovo 230 kybernetických útokov na portál a infraštruktúru ÚVK.

Vedúci oddelenia regulácie, kontroly a dohľadu v oblasti masovej komunikácie vo Federálnej službe pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) Alexander Ižko podľa RFE/RL informoval, že v nedeľu bolo zaznamenaných „takmer sto“ DDoS útokov na servery ÚVK, ako aj na servery elektronického hlasovania.

Národné koordinačné centrum pre počítačové incidenty zistilo 18 phishingových útokov na servery spojené s voľbami.

V nedeľu prestali fungovať aj ďalšie služby vrátane služby „Nájsť svoj volebný okrsok“, ktorá pomáha voličom zistiť umiestnenie ich volebných komisií, doplnila stanica RFE/RL.

Jednotný deň hlasovania v Rusku je celoštátny volebný deň, keď sa v Rusku v jeden termín konajú rôzne druhy volieb a referend.

Cieľom jeho zavedenia - od roku 2013 - bolo sústrediť regionálne a miestne voľby do jedného dátumu, aby sa znížili náklady a zjednodušila ich organizácia. (TASR)

A podobnú sumu by potrebovala na udržanie svojej armády, aj keby sa vojna skončila. 

Ukrajina vynakladá približne tretinu svojho hrubého domáceho produktu na obranu. Na udržanie svojej ekonomiky nad vodou potrebuje desiatky miliárd dolárov finančnej pomoci od západných spojencov.

Ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ na konferencii v Kyjeve povedal, že jeho krajina riskuje stratu ďalšieho územia v prospech Ruska, ak nebude ďalej zvyšovať výdavky na bojisku.

„Ak bude vojna pokračovať, budeme na budúci rok potrebovať minimálne 120 miliárd USD,“ povedal Šmyhaľ. A aj keby sa vojna skončila, Ukrajina by potrebovala podobnú sumu len na to, aby udržala svoju armádu v dobrej forme, „v prípade sekundárnej agresie z ruskej strany“, dodal.

Navrhol konfiškáciu ruských aktív zmrazených na Západe na úhradu výdavkov na obranu s tým, že Ukrajinci za tri a pol roka vojny znášajú veľké daňové zaťaženie. Rusko tvrdí, že akýkoľvek pokus o zabavenie jeho aktív sa rovná krádeži a bude mať následky.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu navrhla použiť zmrazené ruské aktíva na financovanie „reparačnej pôžičky“ pre Ukrajinu, ale uviedla, že 27-členný blok aktíva nezhabe. (TASR)

Moskva sa podľa neho usiluje eskalovať napätie bez toho, aby vyvolala vážnu reakciu zo strany Aliancie.

Radoslaw Sikorski potvrdil, že hoci drony boli schopné niesť muníciu, tie, ktoré dorazili do Poľska, neboli naložené výbušninami.

„Zaujímavé je, že všetky boli nefunkčné, čo naznačuje, že Rusko sa nás pokúsilo otestovať bez toho, aby začalo vojnu,“ povedal šéf poľskej diplomacie.

Minister zároveň odmietol tvrdenia, že poľská protivzdušná obrana nebola na tento vpád pripravená, vzhľadom na to, že niektoré drony preleteli stovky kilometrov do poľského územia a podľa správ boli zostrelené len tri alebo štyri z približne 19 bezpilotných lietadiel.

„Drony nedorazili k svojim cieľom a došlo len k menším škodám na majetku, nikto nebol zranený. Ak by sa to stalo na Ukrajine, podľa ukrajinských definícií by to bolo považované za stopercentný úspech,“ povedal.

Reakcia zo strany Varšavy by bola podľa Sikorského „oveľa tvrdšia“, keby útok spôsobil zranenia alebo obete na životoch. „Pri agresorovi a klamárovi, akým je Putin, fungujú len najtvrdšie protiopatrenia,“ povedal. (TASR)

S odvolaním sa na zdroj z armády o tom informovala agentúra AFP. V Leningradskej oblasti dnes vykoľajili dva vlaky, jeden rušňovodič zomrel.

V sobotu explodovalo výbušné zariadenie na koľajniciach v Orlovskej oblasti, čo si vyžiadalo tri obete na životoch.