Podpora strán nemeckej vládnej koalície mierne klesla, AfD zostáva silná, ukázal prieskum

Poľsko zostreľovalo drony, v Pobaltí narušili ruské stíhačky vzdušný priestor, špekuluje sa o scenári obmedzeného útoku na nejakú spojeneckú krajinu.

Čo sa teda deje a akú úlohu v tom celom má Slovensko?

Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku.

„Nesúhlasíme s bezohľadnými provokáciami Moskvy voči nám a iným európskym národom, ktoré testujú naše reakcie a zastrašujú naše spoločnosti,“ vyhlásil poľský prezident. „Poľsko bude vždy reagovať primerane a je pripravené brániť svoje územie. Poľský národ, rovnako ako krajiny strednej a východnej Európy, sa nebudú báť ruských dronov,“ dodal Nawrocki.

Poľský prezident podľa agentúry AFP odkazoval na narušenie vzdušného priestoru jeho krajiny ruskými dronmi začiatkom septembra, ako aj na piatkové narušenie estónskeho vzdušného priestoru ruskými stíhačkami.

Americký prezident Donald Trump v utorok taktiež na pôde OSN vyhlásil, že členské štáty Severoatlantickej aliancie by mali zostreliť ruské lietadlá, ak vstúpia do vzdušného priestoru NATO. (TASR)

Štart pilotovanej misie Artemis 2 sa pre viaceré komplikácie niekoľkokrát odložil. Teraz je naplánovaný najneskôr na apríl 2026 a mohol by uskutočniť už vo februári.

„Máme v úmysle dodržať tento záväzok,“ povedala v utorok na tlačovom brífingu zástupkyňa administrátora pre Riaditeľstvo misií pre vývoj prieskumných systémov (ESDMD) agentúry NASA Lakiesha Hawkinsová.

Posádku tvoria traja americkí astronauti a jeden Kanaďan, ktorí by mali byť prvými astronautmi na obežnej dráhe Mesiaca po viac ako polstoročí. Cieľom nie je pristátie na Mesiaci, to bude po úspechu misie Artemis 2 cieľom programu Artemis 3.

NASA chce v rámci programu Artemis vrátiť ľudí na Mesiac a súperí o to s Čínou, ktorá plánuje svoju prvú misiu s posádkou najneskôr v roku 2030.

Druhé funkčné obdobie prezidenta Donalda Trumpa v Bielom dome prinieslo tlak na NASA, aby urýchlila svoj pokrok. Republikánsky prezident oznámil program Artemis počas svojho prvého funkčného obdobia a od NASA chce okrem návratu na Mesiac aj prípravu letu Mars. V rámci oboch snáh sa plánuje aj vybudovanie základní na Mesiaci.

Trumpova administratíva hovorí o „druhých vesmírnych pretekoch“ s Čínou po vzore studenej vojny v 20. storočí, keď medzi sebou súperili Spojené štáty a Sovietsky zväz. (TASR)

Vyjadril sa tak krátko po tom, čo americký prezident Donald Trump uviedol, že by Ukrajina mohla získať od Ruska späť celé svoje územie.

„Práve som sa stretol s prezidentom Trumpom a hovorili sme o tom, ako konečne nastoliť mier. Prediskutovali sme niekoľko dobrých nápadov a dúfam, že budú fungovať,“ vyhlásil Zelenskyj na rokovaní Bezpečnostnej rady OSN.

„Som vďačný za toto stretnutie a očakávame, že americké kroky dotlačia Rusko k mieru. Moskva sa Ameriky bojí a vždy jej venuje pozornosť,“ pokračoval Zelenskyj.

Ukrajinský prezident sa tak vyjadril krátko po rokovaní s Trumpom. Šéf Bieleho domu po ňom na sociálnej sieti Truth Social napísal, že by Ukrajina mohla získať späť od Ruska celé svoje územie.

"Myslím si, že Ukrajina, s podporou Európskej únie, je schopná bojovať o získať späť celú Ukrajinu vo svojej pôvodnej podobe," napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Prezident USA v minulosti prejavoval len vlažnú podporu Zelenskému, s ktorým mal vo februári ostrú výmenu názorov v Oválnej pracovni, kde vyhlásil, že Ukrajina „nemá karty“ na víťazstvo.

V utorkovom príspevku však Trump označil Rusko za „papierového tigra“ s tým, že „Putin a Rusko sú vo veľkých ekonomických ťažkostiach a toto je čas, aby Ukrajina konala“.

Zelenskyj na rokovaní Bezpečnostnej rady OSN taktiež uviedol, že Rusko narúša vzdušný priestor krajín NATO, aby preskúmalo protivzdušnú obranu Aliancie a hľadalo slabé miesta.

„Pokúsi sa nájsť slabé miesta v Európe, v krajinách NATO, bude sa o to snažiť. Používa rôzne typy dronov s dlhým doletom, aby pochopil, ako je Európa pripravená,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident okrem toho vyhlásil, že vyvíjať tlak na Rusko by mohla aj Čína.

„Čína je tu tiež zastúpená, mocný národ, od ktorého je Rusko teraz úplne závislé. Ak by Čína skutočne chcela túto vojnu zastaviť, prinútila by Moskvu inváziu ukončiť. Bez Číny by Putinovo Rusko nebolo ničím. Čína však príliš často mlčí a drží si odstup namiesto toho, aby bola aktívna v záujme mieru,“ dodal. (TASR)