Pokrok v ochrane práv Ujgurov nenastal. OSN priznáva nezáujem Číny

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

V dojímavom filme podľa predlohy románu Maggie O'Farrellovej sa Shakespeare stvárnený írskym hercom Paulom Mescalom snaží vybudovať si kariéru dramatika, zatiaľ čo jeho manželka Agnes (Jessie Buckleyová) zápasí s nástrahami moru po smrti ich 11-ročného syna Hamneta.

Zhaová v roku 2020 získala cenu americkej Akadémie filmových umení a vied za svoj film Krajina Nomádov a podľa agentúry AFP patrí Hamnet medzi favoritov na zisk ďalšieho Oscara pre túto čínsku režisérku.

Na rozdiel od cien udeľovaných na filmových festivaloch v Cannes či Benátkach vyberá víťaza hlavnej ceny v Toronte publikum. Môže ju navyše získať ktorýkoľvek film na festivale oproti bežnejšiemu systému s užším výberom finalistov.

Druhú cenu na festivale v Toronte získala filmová adaptácia príbehu o Frankensteinovi od mexického režiséra Guillerma del Tora a tretiu priečku obsadilo Prebudenie mŕtveho muža zo série Na nože s Danielom Craigom v úlohe detektíva Benoita Blanca.

Cenu pre najlepší zahraničný film si odniesol juhokórejský thriller No Other Choice, cenu People's Choice Midnight Madness dobrodružný snímok Nirvanna the Band the Show the Movie režiséra Matthewa Johnsona a za najlepší dokument diváci zvolili The Road Between Us: The Ultimate Rescue. (TASR)

S odvolaním sa na tamojšie úrady, nad ktorými má kontrolu teroristické hnutie Hamas, to uviedla agentúra Reuters.

Izraelská armáda v nedeľu podľa úradov zničila v meste Gaza najmenej 30 obytných budov. Podľa serveru The Times of Israel armáda potvrdila, že vzdušnými údermi v meste zasiahla štyri výškové budovy, ktoré podľa jej tvrdenia Hamas využíval na sledovanie okolia a pohybu izraelských jednotiek.

Ako informovala britská stanica BBC, ukrajinský prezident vo svojom tradičnom večernom videopríhovore označil útoky na ruské ropné rafinérie, ich terminály a ropné sklady za „najúčinnejšie sankcie, ktoré fungujú najrýchlejšie“.

Tieto útoky podľa neho výrazne obmedzujú kapacity ruského ropného priemyslu, „a to výrazne obmedzuje vojnu.“

Zelenskyj takto reagoval na nedeľné správy, že ukrajinské drony zasiahli jednu z najväčších ruských ropných rafinérií nachádzajúcu sa v meste Kiriši v Leningradskej oblasti na severozápade európskej časti Ruska. Spomenul aj ukrajinský útok na ruský prístav Primorsk -, kde podľa Ukrajinou overených informácií došlo k „významným škodám“.

Medzičasom ruské ministerstvo obrany v nedeľu podvečer informovalo, že ruské systémy protivzdušnej obrany v noci na nedeľu zostrelili najmenej 361 dronov, ako aj štyri navádzané letecké bomby a raketu HIMARS vyrábanú v USA.

Podrobnosti o mieste útokov ruské ministerstvo neposkytlo. Priznalo však požiar v rafinérii Kirišinefteorgsintez, jednej z dvoch najväčších rafinérií v Rusku.

Gubernátor Leningradskej oblasti Alexandr Drozdenko uviedol, že v oblasti Kiriši boli zničené tri ukrajinské drony a že požiar spôsobený padajúcimi troskami bol uhasený. Incident sa zaobišiel bez obetí a zranených.

Ukrajinské velenie útok na rafinériu v Kiriši potvrdilo a označilo ho za úspešný. Agentúra Reuters nateraz nebola schopná bezprostredne overiť rozsah prípadných škôd v tomto objekte.

Rafinéria v Kiriši spracuje približne 17,7 milióna metrických ton ročne (355-tisíc barelov denne) ruskej ropy, čo predstavuje 6,4 percenta z celkovej produkcie krajiny.

USA v posledných týždňoch zvýšili tlak na krajiny NATO, aby sprísnili energetické sankcie voči Rusku v snahe obmedziť jeho príjmy z predaja energonosičov.

Prezident USA Donald Trump v sobotu deklaroval, že USA sú pripravené uvaliť na Rusko nové sankcie, ale iba ak všetky krajiny NATO prestanú nakupovať ruskú ropu a zavedú podobné opatrenia ako USA.

Reuters doplnila, že EÚ sa drží svojho termínu na postupné ukončenie dovozu ruskej ropy a plynu do roku 2028. Rozhodla tak minulý týždeň, a to aj napriek tlaku USA, aby konala rýchlejšie. (TASR)

Ako informovala ruská štátna agentúra TASS, veľvyslanec Vladimir Lipajev podľa vlastných slov „nedostal žiadnu konkrétnu presvedčivú odpoveď na otázky týkajúce sa identifikácie bezpilotného lietadla, ktoré údajne vstúpilo do rumunského vzdušného priestoru.“

Rumunské ministerstvo obrany predtým informovalo, že do rumunského vzdušného priestoru v sobotu vstúpil ruský dron, ktorý tam strávil približne 50 minút a následne odletel smerom na Ukrajinu. Na monitorovanie situácie boli vyslané dve rumunské stíhačky F-16 a dve nemecké lietadlá Eurofighter Typhoon.

V súvislosti s týmto incidentom si rumunský rezort diplomacie v nedeľu predvolal ruského veľvyslanca, ktorému vyjadril svoj dôrazný protest proti tomuto „neprijateľnému a nezodpovednému činu predstavujúcemu porušenie suverenity Rumunska,“ informoval web France 24.

Ministerstvo požadovalo od Ruska prijatie opatrení, aby sa podobné incidenty neopakovali.

K incidentu v Rumunsku došlo len pár dní po tom, ako bol dronmi narušený vzdušný priestor Poľska, ktoré následne vyzvalo Moskvu, aby sa vyhla „ďalším provokáciám“. (TASR)

Išlo o drony obrannej spravodajskej služby Ukrajiny, informuje web Ukrajinská pravda, ktorý cituje zdroje z ukrajinského vojenského spravodajstva.

Útok podľa týchto zdrojov zasiahol spoločnosť Metafrax Chemicals v ruskom Permskom kraji pri hraniciach európskej a ázijskej časti Ruska približne 1 600 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Závod vyrába základné komponenty používané na výrobu výbušnín, konkrétne hexamín, metanol, pentaerytritol tetranitrát a karbamid. (SITA)