Protesty neumlčal ani odchod premiéra. Napätie v Nepále eskaluje, demonštranti zapálili parlament

Poľský prezident sa tak vyjadril na verejnej časti zasadnutia Rady národnej bezpečnosti. Karol Nawrocki

radu zvolal po stredajšom incidente, pri ktorom Poľsko zostrelilo ruské drony nad svojim územím. Na zasadnutí v prezidentskom paláci sa zúčastňujú najvyšší ústavní činitelia aj lídri hlavných politických síl a zástupcovia ozbrojených síl. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

„Ak mal niekto pochybnosti, že Poľsko už štyri roky čelí hybridnej vojne, udalosti z 10. septembra ich museli rozptýliť,“ uviedol Nawrocki. Dodal, že okrem vojenských aspektov sa boj odohráva aj v oblasti dezinformácií a v informačnom priestore. Upozornil na falošné tvrdenia šírené Ruskom, že drony, ktoré narušili poľský vzdušný priestor, pochádzali z Ukrajiny.

„Zo všetkých informácií, ktoré mám, je to jednoducho lož,“ varoval prezident.

Nawrocki poďakoval poľským ozbrojeným silám i spojencom za pripravenosť a zdôraznil, že prvoradou povinnosťou štátu je zabezpečiť ochranu civilného obyvateľstva.

Vyzdvihol jednotu politických strán pri riešení krízy a podporu vlády pri aktivácii článku štyri Severoatlantickej zmluvy. Vyjadril tiež nádej, že Rada národnej bezpečnosti bude intelektuálne stimulujúca a jej účastníci odložia bokom politické spory.

Podľa prezidenta je potrebné zvýšiť investície do protivzdušnej obrany a vybudovať aj efektívnejší systém civilnej ochrany. Mal by zahŕňať budovania úkrytov, zlepšenia varovných systémov a prípravy samospráv a občanov na krízové situácie. Ako inšpiráciu uviedol Fínsko, ktoré má dlhodobo rozvinutý systém civilnej obrany. (TASR)

„S potešením oznamujem, že čoskoro posmrtne udelím Charliemu Kirkovi Prezidentskú medailu slobody,“ vyhlásil Trump počas slávnosti v Pentagóne pri príležitosti výročia útokov z 11. septembra 2001.

Ten avizoval, že nepodporí ďalší balík sankcií proti Rusku, kým Európska komisia nepredloží návrhy, ako zosúladiť klimatické ciele s potrebami automobilového a ťažkého priemyslu.

Lipavský to uviedol pred odletom na Slovensko, kde sa večer uskutoční stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín Central 5 (C5) - SR, ČR, Maďarska, Rakúska a Slovinska, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Uvidíme, s čím slovenská strana príde, nechcem predbiehať. Bezpečnosť je niečo, čo by sme nemali nutne podmieňovať ďalšími otázkami. Nie je novinkou, že by si Slovensko nekládlo nejaké podmienky. Zažili sme to už pri 18. sankčnom balíku. Uvidíme, čo bude nakoniec realita,“ povedal Lipavský.

Dodal, že Česko podporuje ďalšie posilňovanie protivzdušnej obrany NATO na východnej hranici a tiež tvrdšie sankcie proti Rusku, aby nemohlo produkovať zbrane či drony. „To je jediný spôsob, ako môžeme Putina donútiť k tomu, aby prestal (konflikt) eskalovať a vojnu na Ukrajine ukončil,“ dodal. (TASR)

Dôvodom je narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi.

Oznámil to na sieti X.

"Rozhodol som o predvolaní ruského veľvyslanca. Ruské drony v Poľsku sú čistou provokáciou Kremľa. Česko stojí pevne za Poľskom. Územiu aliancie budeme brániť, "uviedol minister.

Informovala o tom podľa agentúry AFP tamojšia vláda. 

"Chceme zdôrazniť, že naša podpora Kyjeva je dlhodobého charakteru," uviedol švédsky minister obrany Pal Jonson. Doplnil, že jeho krajina by sľúbenú vojenskú pomoc Ukrajine dodala aj v prípade, že sa podarí dojednať prímerie, alebo dokonca mierovú dohodu s Ruskom.

Švédsky minister oznámil tieto plány pri predstavení vojenskej pomoci napadnutej krajine pre tento rok. Tá bude podľa neho zahŕňať okrem iného 18 kusov samohybných húfnic Archer, muníciu, drony s dlhým doletom, námorné zariadenia a vybavenie pre protivzdušnú obranu.

Švédsko je medzi krajinami EÚ piatym najväčším darcom pomoci Ukrajine v pomere k HDP, dodala AFP s odvolaním sa na údaje Inštitútu pre svetové hospodárstvo so sídlom v nemeckom Kiele. (ČTK)